Penzión ako významná alternatíva ubytovania cestovného ruchu na Slovensku

Definovanie penziónu

Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR, uvedená v Zbierke zákonov pod č. 419/2001 upravuje kategorizáciu ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried. Penzión je charakterizovaný ako jednoduché ubytovacie zariadenie hotelového typu minimálne s 5 izbami a maximálne so 4 stálymi lôžkami v izbe. Návštevníkom zabezpečuje podávanie raňajok, prípadne aj celodennú stravu a základné služby.

 Štandard vybavenia a úroveň služieb dáva možnosť zaradenia penziónov do troch tried /3-1 hviezdičkových/. Jednotlivé triedy kladú diferencované minimálne nároky na charakter vstupných priestorov – príjem hostí, pohostinské odbytové strediská, plošné štandardy a vybavenie izieb v ubytovacích priestoroch, ďalej na hygienické zariadenia a ich vybavenosť a na výmenu bielizne, ktoré sú v časti VII uvedené ako klasifikačné znaky penziónov. Vyššie uvedená vyhláška nestanovuje striktné kritériá, ale dáva možnosť absenciu jedného znaku nahradiť inou službou či vybavením tak, aby sa dosiahol minimálny počet bodov fakultatívnych znakov. Penzión zaradený do 3-hviezdičkovej triedy musí dosiahnuť najmenej 40 bodov, do 2-hviezdičkovej triedy 20 bodov a 1-hviezdičkový penzión nemusí mať žiadne body, musí však spĺňať spoločné ustanovenia a všeobecné požiadavky, uvedené ako časti II. a III. v úvode vyhlášky. Zoznam fakultatívnych znakov a ich hodnota je uvedená v časti XII. vyhlášky. Zoznam uvádza znaky v rozdelení na všeobecný opis budovy a jej zariadenia, dodatočné služby, zariadenia pre fitness a voľný čas a možnosti usporadúvať konferencie a semináre. /Klasifikačné znaky penziónov a zoznam fakultatívnych znakov a ich hodnotu uvádzame v prílohe/.

Porovnateľné triedy hotelov musia dosiahnuť pri 3 hviezdičkách 50 bodov, pri 2 hviezdičkách 25 bodov a pri 1 hviezdičke žiadne body. Zákon umožňuje pri hoteloch aj 4 a 5hviezdičkové zaradenie s počtom 120 bodov a 270 bodov. Stanovenie počtu bodov v zatriedení penziónov však nelimituje hornú hranicu počtu bodov, prakticky možno budovať aj penzióny s vysokým počtom bodov, ktoré nadobudnú charakter luxusných ubytovacích zariadení a môže sa v nich odraziť kvalite, ale aj dopytu zodpovedajúca cena. Uvedomenie si tejto skutočnosti možno premietnuť do marketingu ubytovacích služieb v penziónoch v nadväznosti tak na tendencie vývoja dopytu a ponuky ako aj na európske a svetové trendy hotelierstva.

Dynamika ubytovania v penziónoch

 Vychádzajúc zo štatistických údajov o CR SR za roky 2001/2000, penzióny dosahujú najvyššiu dynamiku vývoja v ukazovateľoch počtu ubytovacích zariadení CR /157,9%/, počtu izieb /136,9%/ a počtu lôžok /138,9%/.

Podiel kategórie penziónov na celkovom počte ubytovacích zariadení nie je veľmi vysoký, predstavuje v uvádzaných rokoch 2000 a 2001 13,5% a 14,5%, podiel počtu izieb v penziónoch na celkovom počte izieb ubytovacích zariadení je 6,7 a 8% a podiel počtu lôžok v penziónoch na celkovom počte lôžok v ubytovacích zariadeniach je 6,9 a 8%, dá sa však predpokladať, že najvyššia dynamika ich počtu bude zvyšovať ich podiel.

Zaujímavý je tiež údaj o štruktúre zahraničných účastníkov podľa vysielajúcich krajín: ČR cca 27 a 27%, Poľsko 19 a 22%, Nemecko 14 a13%, Maďarsko 5 a 5%. Účasť ďalších krajín sa pohybuje medzi 0 a 2,5% (údaje sa týkajú obdobia 1. – 3. štvrťroka 2001/2000). Zo štruktúry vysielajúcich krajín sa dá usúdiť, že ide o viac-menej stredné príjmové skupiny, ktoré môžu mať oprávnený záujem o cenovo prístupné ubytovanie v penziónoch.

Vyššie tempá rastu kapacít penziónov môžu súvisieť tak s návratom klientely zo susedných krajín, resp. východnej časti Nemecka, ako aj s vytváraním priaznivej klímy pre súkromné podnikanie v oblasti malého a stredného podnikania, v danej súvislosti v malých hotelových podnikoch, stravovacích prevádzkach a penziónoch. /Informácie o návštevnosti sú na internete www.economy.gov.sk/.

Segmentácie apartmánov z ubytovacích zariadení pre dlhodobý pobyt

Diferenciácia ubytovania v penziónoch 

Jednoduchá definícia penziónu obsahuje množstvo variantov jeho uplatnenia v praxi ubytovacích služieb. Variantnosť je daná viacerými kritériami. Za hlavné môžeme považovať:

– lokalitu /hlavné mesto a menšie mestá, centrum mesta, predmestie, prímestská zóna, blízkosť aktuálnej dopravy – cesty a diaľnice, železničné stanice, letiská, mesto a vidiek, rekreačné strediská, nadmorská výška – hory a nížiny, blízkosť riek, jazier, termálnych a minerálnych prameňov, kúpeľné mestá, atď./, ktorá predurčuje ponuku služieb cestovného ruchu, v tom aj ubytovania, stravovania a ostatných – doplnkových služieb,

– charakter stavieb /historické budovy – hrady, zámky, kúrie a paláce, staršie činžové domy, rodinné domy, drevenice, podnikové chaty, stavby bývalých roľníckych družstiev a štátnych majetkov, nové stavby atď./,

– cieľové aktivity cestovného ruchu a aktivity iných činností, ktorých sprievodné služby majú charakter cestovného ruchu a s tým súvisiace formy cestovného ruchu /poznávací, kultúrny, kongresový, rekreačný, kúpeľný, vidiecky a agroturistika atď./,

– diferenciácia klientely – cieľových skupín domácich a zahraničných /rodiny s deťmi, páry, starší ľudia – manželské páry i osamelí, priateľské zoskupenia, rôzne príjmové a spoločenské skupiny atď./ a tým aj diferencované nároky na charakter a štandard služieb,

– dĺžka pobytu – víkend, týždeň, 2-3 týždne, celé prázdniny, dlhodobý pobyt,

– očakávania zážitkov – spojených s architektúrou či dizajnom, jedinečnosťou miesta, v spojení s „romantickými cestami“, s „magickosťou“ objektov či lokalít vo vzťahu k dávnym udalostiam a osobnostiam, „vdychovať atmosféru“ ubytovacieho objektu, mesta či krajiny, „kochať sa panorámou“ apod., ďalej s animáciou kultúrnych, historických a ľudových udalostí, v napojení na existujúce alebo novo sa tvoriace historické cesty /Gotická cesta, historická cesta Kežmarok, Kráľovská alebo Korunovačná cesta v Bratislave, Matúšovo kráľovstvo, vínne cesty, navrhované trasy: Pamiatkové rezervácie na Slovensku, Banské mestá na Slovensku, Klenoty ľudovej architektúry, Architektonické a výtvarné dedičstvo Spiša, Stredovek na Východnom Slovensku, Stredoeurópsky barok na Slovensku atď./, ale aj v spojení so zážitkovou gastronómiou, majúcou väzbu na naše národné korene, a s nimi spojený

– záujem o premenu ubytovacích a stravovacích služieb z „prostriedku“ na „cieľ“, o vytvorenie zážitkového hotela či penziónu, v ktorom osobný kontakt klienta s manažérom má veľmi pozitívny účinok na dojem hosťa z celého pobytu,

– veľkosť ubytovacieho zariadenia – vo svete dochádza k veľkostnej polarizácii: „Veľkí sa stanú ešte väčšími, malí /teda i penzióny/ budú poskytovať kvalitné služby na okrajových trhoch, a stredne veľkí budú vytlačení z trhu alebo pohltení veľkými.“ /Doubek, K.: Nové trendy v hotelierstve. Zážitkový hotel. In: Zborník z konferencie Orchester profesionálov: Hotel tretieho tisícročia. Praha 2002/. Penzióny majú veľkú šancu uspieť, a to nielen pre stredné príjmové kategórie ale aj pre náročnú klientelu. Je veľmi aktuálne presadzovať slogan „národné osobitosti a svetová kvalita“.

Rast štandardu vybavenosti a služieb v penzióne mu dáva šancu priblížiť sa v opodstatnených prípadoch k apartmánovému typu ubytovacieho zariadenia. Jeho hlavné znaky sú:

– veľkosť /v m2/ – apartmán sa pohybuje od viac než 60 m2 v luxusných apartmánoch až po jednotky menšie než 25 m2 v ubytovacích zariadeniach pre dlhodobý pobyt nižšej cenovej úrovne,

– konfigurácia – usporiadanie miestností v smere „spredu dozadu“, kde hosť musí do spálne prejsť cez obývačku, alebo „bok po boku“, keď izby sú vedľa seba a spája ich chodba,

– relatívne oddelenie priestorov – denného a nočného,

– kúpeľňa – v luxusnom zariadení sa očakáva druhé umývadlo, oddelená vaňa a sprchovací kút, šatňa, v úspornom zariadení stačí sprchovací kút, v lepšom prípade možno do kúpeľne vojsť z obývačky,

– kuchyňa – vo vyššej cenovej triede spektrum kuchýň začína kuchyňami s plným vybavením a končí kuchynským kútom s minimálnym vybavením na opačnom konci spektra.

Pri aplikácii vybavenosti apartmánov do penziónov s vysokým štandardom možno použiť tabuľku segmentácie apartmánov z ubytovacích zariadení pre dlhodobý pobyt /Richard H. Penner: Apartmánové komplexy a hotely pre dlhodobý pobyt. In: Zborník z konferencie Orchester profesionálov: Hotel tretieho tisícročia. Praha 2002/ viz tab. č. 1.

Základné charakteristiky penziónu, rovnako ako ostatných ubytovacích zariadení sú obsiahnuté v štandardoch vybavenosti pohostinských a ubytovacích zariadení /pozri napr. Sládek, G.: Podnikanie v pohostinstve a hotelierstve. Vydal Ing. Miroslav Mračko. Bratislava 1997. ISBN 80-8057-011-6, Sládek, G.: Podnikanie a štandardy v pohostinstve a hotelierstve. Vydal Ing. Miroslav Mračko, Braislava 2001. ISBN 80-8057-327-1/.

Záverom 

Kategóriu ubytovacích zariadení penzión možno považovať za významnú alternatívu ubytovania v cestovnom ruchu na Slovensku. Vo svojej definovanej podobe poskytuje ubytovanie pre širšie vrstvy obyvateľstva za cenovo prístupných podmienok. V krátkej perspektíve má šancu dostať sa aj na vyšší štandard pre náročnejšiu klientelu. Patrí k málokapacitným ubytovacím zariadeniam, ktoré nevyžadujú vysoké investície, keďže ide najčastejšie o rekonštrukcie existujúcich stavieb a sú podporované štátnou politikou ako malé a stredné podniky.

Literatúra:

Vyhláška MH SR č. 419/2001
Pachingerová, M.: Možnosti miest v rozvoji cestovného ruchu. In: Zborník z medzinárodnej konferencie v Ostrave, 2002
Pachingerová, M.: Ku koreňom slovenskej gastronómie ako k dedičstvu. In: Zborník z konferencie na Táloch, 2001
Pachingerová, M.: Dopyt a efektívne spôsoby jeho výskumu v spoločnom stravovaní. In: Zborník z konferencie o spoločnom stravovaní v Tatranskej Lomnici, 2001
Sládek, G.: Podnikanie v pohostinstve a hotelierstve. Vydal Ing. Miroslav Mračko, Bratislava, 1997. ISBN 80-8057-011-6.
Sládek, G.: Podnikanie a štandardy v pohostinstve a hotelierstve. Vydal Ing. Miroslav Mračko, Bratislava 2001. ISBN 80-8057-327-1,www.economy.gov.sk
Zborník z medzinárodnej konferencie Orchester profesionálov: Hotel tretieho tisícročia. Praha 2002.
Urban, J.: Služby a cestovní ruch. In: Marketing a komunikace ( Čtvrtletník České marketingové společnosti, Praha 2/ 2001, strana 10. ISSN 1211- 5622
Urban, J.: Cestovní ruch v regionu. In: Měsíčník COT ( Communication- On-line- Travel), Nezávislý časopis pro profesionály v cestovním ruchu, Praha 7-8/ 2001, strana 22. ISSN 1212 – 4281

Adresa autorky: doc. Ing. Mária Pachingerová, CSc.,
vedúca Katedry služieb a cestovného ruchu
Obchodná fakulta EU v Bratislave
Dolnozemská 1, 852 35 Bratislava
e-mail: pachinge@dec.euba.sk