Analýza služieb pre návštevníkov poskytovaných múzeami v SR

O konjunktúre kultúrneho cestovného ruchu ako špecificky oddeľovanej súčasti globálneho priemyslu cestovného ruchu i sociálneho javu je možné hovoriť až v posledných dvoch dekádach minulého storočia. Prechod od industriálnej ekonomiky k ekonomike informačného veku, previazaný ďalším vzostupom strednej vrstvy, zvyšovaním vzdelanosti, túžbou po autentickejšom zážitku namiesto masovej zábavy, v neposlednom rade kontinuálnym rastom ponuky kultúrnych atrakcií a rozmachom inštitúcií ako sú múzeá – to sú hlavné faktory, ktoré sa v poslednom štvrťstoročí podieľali na rýchlom rozmachu kultúrneho cestovného ruchu. V nasledujúcom článku sa pokúsime načrtnúť ako na existujúci dopyt zo strany návštevníkov (pozri nasledujúce tabuľky) reagujú múzeá v SR v rámci nástrojov marketingového mixu.

Najnavštevovanejšie objekty

Návštevnosť v múzeách v rokoch 1997–2005

Celkový počet návštevníkov

Príjem zo vstupného

Návštevnosť v múzeách v rokoch 1997–2005

Rozhodujúcou a hlavne pre menšie organizácie často jedinou formou PR aktivity je publicita, teda bezplatná zmienka o múzeu v médiách, či r#znych formách verejných prejavov. Múzeá by mali d#sledne využívať všetky vystúpenia svojich pracovníkov, hlavne v médiách, aby boli identifikovaní ako reprezentanti dotyčnej organizácie. Tá síce nem#že mať kontrolu nad sp#sobom prezentácie pripravovaných materiálov, kde sa premietajú r#zne interné vplyvy, hlavne potreba vyhovieť danému formátu, avšak vždy by mala usilovať o to, aby bola uvedená ako zdroj.

V zámku Bojnice sa nachádza najnavštevovanejšie slovenské múzeum

V snahe zistiť stav ponúkaných služieb, ktoré tvoria súčasť štandardného marketingového mixu múzeí, sme sa v priebehu februára 2007 obrátili formou el. dotazníka na múzeá registrované a uvádzané na stránkach MK SR. Vyplnený dotazník nám poskytlo 34 múzeí. Za d#ležitý nástroj public relation je potrebné považovať výročnú správu. Časť subjektov nás odkázala na výročné správy, ktoré však v rade prípadov neobsahujú požadované informácie. Okrem informácií, ktoré tým organizácia o sebe podáva, je výročná správa signálom, že jej skutočne záleží na transparentných vzťahoch s verejnosťou. V tomto prípade je PR aktivita múzeí niekde na začiatku (odhliadnúc od skutočnosti, že veľká časť z nich spadá pod zákon 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám). Otázky sa týkali produktov-služieb múzeí, jazykovej vybavenosti sprievodcov, vstupného a cenovej politiky, komerčnej činnosti (obchod, catering, prenájmov, špeciálnych akcií, financovania, resp. fund-raisingu, klubov priateľov múzeí).

Podľa Návrhu stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011 by sa prevádzkové výdavky múzeí a galérií mali deliť na základné oblasti (ľudské zdroje, energie, údržba, spotrebný materiál, ochrana objektov, základné pracovné prostriedky) a nadstavbové (marketing, propagácia, vzťahy s verejnosťou). V súčasnosti nadstavbové výdavky z 34 múzeí, ktoré nám poskytli údaje k ultimu roka 2006, vykázalo 14 (z toho sumu nad 100 000 Sk iba 6 múzeí). Pozitívom je materiál pre návštevníkov s telesným postihnutím a sluchovým postihnutím o prístupnosti múzeí na Slovensku, ktorý na svojej web stránke zverejnilo MK SR. Prevádzkovanie obchodu naplňuje pre každé múzeum rozšírenie spektra služieb a atraktivity múzea, pretože obchod je dnes považovaný za štandardnú súčasť ponuky múzea či pamiatkového objektu. Inštitúcie „priateľov múzea“ sú v zahraničí významným nástrojom pre vytváranie trvalej návštevníckej základne múzea a často i nezanedbateľným zdrojom príjmov. Podobne prevádzkovanie pohostinského zariadenia v akejkoľvek forme v objekte (areálu) múzea, či už vlastnými silami, príp. na základe zmluvného vzťahu s podnikateľským subjektom, doplňuje štandardnú ponuku múzeí. Prenajímanie častí priestorov pre r#zne akcie je veľmi d#ležitým zdrojom príjmov rady pamiatkových objektov i niektorých múzeí. Ku koncu roka 2006 prevádzkovalo obchod so suveníry 23, kaviareň 4 múzeá a prenájom priestorov na r#zne akcie 15 z 34 múzeí. Klub priateľov múzea p#sobil pri 5 subjektoch.

Jedným z faktorov, ktorý najviac ovplyvňuje úspech marketingovej aktivity, spoluvytvára image kultúrnej destinácie, postoje zahraničných návštevníkov, je jazyková vybavenosť a správanie personálu. Schopnosť sprievodcu podať výklad v anglickom jazyku bola podľa údajov z doručených dotazníkov 68 %, v nemeckom jazyku 53 %,v maďarskom jazyku 26 % (prípadne bola doplnená o ďalšie jazyky v závislosti od brigádnikov pracujúcich v rámci sezóny). Marketingová orientácia kultúrnej organizácie, teda d#sledné zameranie na poskytovanie vysoko kvalitných služieb verejnosti vo všetkých zmieňovaných aspektoch sa m#že stať realitou, sk#r než verbálne deklarovaným cieľom, len za predpokladu, že si inštitúcia vytvorí dostatočné personálne a finančné kapacity k ich napĺňaniu. Osobitnú úlohu pri rozvoji múzeí a galérií budú mať rozvojové prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ v budúcom programovacom období 2007–2013 a finančné nástroje Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho kráľovstva. Pre porovnanie v roku 2006 sa štrukturálne fondy EÚ stali súčasťou rozpočtu iba 7 z 34 múzeí.

Použitá literatúra:
1] Kesner Ladislav: Marketing a management muzeí a památek, Praha: Grada Publishing, a.s., 2005.
2] Výročné správy a o činnosti múzeí na Slovensku za rok 2005, Muzeologický kabinet SNM, Bratislava, 2006.
3] Návrh Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011

Text: Ing. Ján Derco, Ph.D.
Foto: Slovenská agentúra pre cestovný ruch