Turizmus je „biznis“ ako každý iný

Rozhovor s predsedom krajskej organizácie cestovného ruchu Turizmus regiónu Bratislava JUDr. Ivom Nesrovnalom

Čo znamená vznik nových organizácií destinačného manažmentu pre rozvoj turizmu v Bratislavskom kraji?

Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu je príležitosťou dostať systém manažmentu cestovného ruchu na kvalitatívne vyššiu úroveň. Deje sa tak prostredníctvom novovytvorených organizácií destinačného manažmentu na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Je to šanca nie­len pre Bratislavský kraj, ale aj pre celé Slovensko zintenzívniť komunikáciu a spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom. Takáto spolupráca zároveň umožňuje spojiť aj finančné zdroje oboch sektorov s cieľom ich adresnejšieho vynakladania na rozvoj cestovného ruchu. Bonusom je príspevok štátu určený na dohodnuté aktivity týchto organizácií. Dôraz sa však kladie práve na kvalitu komunikácie a spolupráce. Partnerské vzťahy treba neustále pestovať a udržiavať, treba mať jasnú víziu, podrobné plánovanie, robiť jednoduché, ale účinné opatrenia pre rozvoj a marketing, dôsledne kontrolovať a žiadať spätnú väzbu. Znamená to pre nás mať stále otvorenú myseľ a dvere, byť koordinátorom, poradcom, venovať sa fundraisingu. Je to mimoriadna úloha v súčasnom vysoko konkurenčnom prostredí, v ktorom je nenáročný turista skôr výnimkou ako pravidlom. A zároveň to chápeme aj ako výzvu vzhľadom na silný tlak na verejné financie a hľadanie synergií vo všetkých sférach nášho života.

Na území Bratislavského kraja pracujú zatiaľ len 2 oblastné organizácie, Bratislavská organizácia cestovného ruchu a Región Senec. Obe organizácie sú členom krajskej organizácie cestovného ruchu Turizmus regiónu Bratislava. Naše partnerstvo je založené na otvorenej diskusii, na hľadaní spoločných riešení, na vzájomnej podpore. Je to priestor na spojenie produktu hlavného mesta SR, Bratislavy a Senca a jeho okolia. Turizmus regiónu Bratislava sa snaží túto ponuku v rámci možností doplniť aj o ponuku ostatného územia Bratislavského kraja, ako je Malokarpatský región a Dolné Záhorie, na ktorom ešte nepôsobí oblastná organizácia. Z pohľadu efektivity a návratnosti vložených prostriedkov sa však v dlhšom horizonte nezaobídeme bez konkrétnych ponúk aj týchto subregiónov. Od našej spolupráce závisí, či z Bratislavského kraja bude „destinácia" v pravom zmys­le slova a či uspejeme v neúprosnom konkurenčnom boji na trhu turistických zážitkov.

Aký je váš názor na význam turizmu pre ekonomiku regiónov a štátov, je to perspektívne odvetvie do budúcnosti pre Bratislavský kraj?

Turizmus je riadne odvetvie národného hospodárstva. Je to „biznis" ako každý iný. Patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odvetviam, vytvára tisícky dobre platených pracovných miest a do národných rozpočtov na odvodoch a daniach prináša obrovské prostriedky, pravda, ak sa robí správne. So zvyšujúcou sa kvalitou života a voľného času bude jeho význam iba narastať. Vidíme to na príklade turisticky úspešných krajín, ako Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, alebo koniec koncov aj Maďarsko. Slovensko v rozvoji turistického priemyslu zaostáva a doplácame na to zbytočne vysokou nezamestnanosťou a nízkymi príjmami do rozpočtu.

Turizmus však nie je iba ponuka služby, resp. zážitku, ktoré sú zvyčajne záležitosťou privátnej sféry. Zážitok sa odohráva v krajine alebo meste a pre jeho kvalitu je zásadné, ako tá krajina či mesto vyzerá. Neestetická krajina plná billboardov či chaoticky sa rozvíjajúce mesto plné vonkajších reklám a nevzhľadných stavieb žiadneho turistu nepresvedčia na návrat, aj keby ponúkali ten najlepší zážitok. Úlohou samospráv a štátu je preto aj starostlivosťou o kultúru a estetiku krajiny, o kvalitný urbanizmus vytvárať podmienky pre dlhodobo perspektívny a udržateľný cestovný ruch, to znamená taký, že sa návštevníci budú na Slovensko vracať a návštevu Slovenska odporúčať aj pria­teľom a známym. Slovensko má atraktívny príbeh, keď k tomu pridáme ešte kultivovanú krajinu a malebné mestá, úspech sa musí dostaviť. Tu však vidím ešte veľké rezervy na našej strane. Konkurencia malebných európskych krajín je obrovská, bohužiaľ, alebo vďakabohu, iná cesta nie je.

Aké sú vaše plány, čo by ste rád dosiahol ako predseda krajskej organizácie CR Turizmus re­giónu Bratislava?

Naším spoločným cieľom je v strednodobom horizonte urobiť z Bratislavského kraja konkurencieschopnú destináciu na európskom a medzinárodnom trhu cestovného ruchu. Výsledkom by mali byť nárast návštevnosti, vytváranie nových pracovných príležitostí, rozvoj územia, nárast výkonov v zariadeniach a zlepšený imidž. K tomu vedie náročná cesta, na ktorej treba v prvom rade splniť aj iné, čiastkové ciele, ako som naznačil už vyššie. Pre rozvoj a atraktivitu nášho regiónu je napríklad kľúčové, či sa nám podarí zastaviť devastáciu bratislavských a malokarpatských vinohradov. Iba málo európskych miest má vinohrady priamo vo svojom intraviláne. Tých zopár šťastlivcov, ako napríklad Viedeň, si ich strážia ako oko v hlave a mestské vinohrady sa stávajú najatraktívnejšou ponukou mesta. Praha vinohrady priamo v meste zakladá. Bratislava ich prenecháva svojmu smutnému osudu a sama si tým pod sebou podrezáva konár úspechu a rozvoja. Aj ako podpredseda Bratislavského kraja sa snažím na význam našich vinohradov upozorňovať a bojovať za ich záchranu.

Niet totižto atraktívnejšieho miesta, než tam, kde sa domáce obyvateľstvo cíti dobre, je hrdé na svoje hodnoty, váži si ich a chráni, s pýchou ukazuje návštevníkom. Len na takomto základe je možné postaviť turistickú destináciu, ktorá sa dokáže odlíšiť od ostatných a získať konkurenčnú výhodu. Chceme tomu napomôcť a rýchlo zastabilizovať krajskú organizáciu cestovného ruchu z profesionálneho, personálneho a finančného hľadiska, aktívne zapojiť členskú základňu do tvorby vízie rozvoja kraja, spoluvytvárať produkt cestovného ruchu, budovať distribučné kanály na predaj tohto produktu a vybudovať výborný informačný systém. Veľmi rýchlo musíme nájsť spôsob, ako navrátiť vynaložené prostriedky do regiónu, aby sme boli schopní rásť a pomáhať v rozvoji nášho regiónu.

Je pohľad na návštevníka iný na Slovensku ako v Česku?

Všeobecne platí, že v zahraničí sa k hosťom správajú vľúdnejšie, ústretovejšie. Súvisí to s národným príbehom, identitou, sebavedomím. Slovenská spoločnosť je mladá a ešte si musí nájsť cestu sama k sebe, potvrdiť si svoje hodnoty a sebavedomie. Chce to ešte trochu času. Ale každý, kto k nám prichádza pravidelnejšie, musí vidieť pokrok aj v tomto.

Ako hovorí náš stredoveký autor Hugolín Gavlovič vo svojej knihe Valaská škola, mravúv stodola: „Všetko, čo na svete vidíš, prácu má za matku, trpkú sprvoti, sladkú na ostatku."

Text a foto: -brt-