Žilina GENIUS LOCI – bedekr nebo vědecká práce?

Při své poslední návštěvě Žiliny jsem se procházel po náměstí u příležitosti Staroměstských slavností. U jednoho ze stánků mě upoutala kniha Žilina GENIUS LOCI. Podařilo se mi se setkat s jedním z autorů knihy a vyzpovídat ho. Jeho odpovědi vám přináším v následujícím rozhovoru.

Jak jste přišli na myšlenku napsat knihu o Žilině Genius Loci?

Začalo sa to ako v rozprávke. Kde bolo, tam bolo, stretli sa raz v meste na sútoku troch slovenských riek, Rajčianky, Kysuce a Váhu, traja ľudia a povedali si, že ich mesto má nevšedné „GENIUS LOCI" (duch mesta) a bolo by fascinujúce o ňom niečo napísať. Peter Štanský je profesionálny archivár, riaditeľ pobočky štátneho archívu v Žiline a autor alebo spoluautor mnohých publikácií o Žiline, člen popredných národných, vlastivedných a jazykovedných spolkov. Patrik Groma je politik, nezávislý poslanec mestského zastupiteľstva, občiansky aktivista v treťom sektore, ekonóm, ekológ a filantrop. Milan Novák je Žilinčan, vysokoškolský pedagóg, autor viac ako 60 publikácií v oblasti elektrotechniky, ale najmä historik – amatér. Pretože majú radi svoje mesto, začali sa hlbšie zaujímať aj o jeho históriu. Dôkazov je veľa, treba ich len odhaliť, pozbierať a kategorizovať. Začala sa nekonečná bádateľská práca v archívoch, súkromných zbierkach, triedenie fotografií a pohľadníc, rozprávanie s „pamätníkmi" dávnych udalostí a skúmanie objavených skutočností. Ďalšiu úlohu, ktorá stála pred nimi, sa im podarilo rozlusknúť stretnutím sa s vynikajúcim žilinským fotografom Vladom Bačom, ktorý sa na súčasnosť pozeral cez hľadáčik svojho fotoaparátu. Boli tu ešte aj tieňoví spoluautori – ich manželky, ktoré im pomáhali a podporovali ich. A potom prišlo to najdôležitejšie. Dať tomu všetkému písomnú podobu a premeniť ju do takej formy, aby ste vy, čitatelia, mohli listovať vo svojej novej knižke.

Byla kniha od začátku pojata jako materiál o historii nebo jako bedekr? A proč?

Kniha mala od počiatku myšlienku najlepšieho sprievodcu po Žiline. Veď mnohí Žilinčania ani len netušia, kde v Žiline sídlila slovenská vláda, v ktorej budove bola vyhlásená autonómia Slovenska, kde sídlila žandárska stanica, kde postavili parnú elektráreň či zmenšenú napodobeninu viedenského zámku Belveder alebo kde sa určitý čas tajne ukrývali korunovačné klenoty českých kráľov. Tak na tieto otázky sme postupne nachádzali odpovede v týždenníku Žilinský večerník, pričom po roku vznikol materiál na úžasnú knihu – bedeker. V neposlednom rade je kniha aj výbornou pomôckou pre učiteľov dejepisu v oblasti regionálnych dejín, ktorí vyučujú na druhom stupni naše deťúrence podrobnejšie poznať regionálnu históriu svojho najbližšieho okolia. A prečo bedeker? Veľkorozmerných kníh o mestách je veľa. Aby sme uspeli a vyplnili „dieru" na trhu, zvolili sme formát bedekera. Všetci iste poznáme bedekery ako lacné, nielen cenou, ale aj informáciami, turistické príručky. My sme stavili na kvalitu. Zhrnuli sme niekoľkoročné bádateľstvo a novými, doteraz nikdy neobjavenými informáciami, 111 historickými fotografiami a reprodukciami a 95 fotografiami Vlada Baču sme prvýkrát dali bedekeru vyššiu úroveň. Kniha má výbornú grafiku, „šťavu" a dynamiku, aj vďaka grafickému spracovaniu Mira Salaja a štúdia JAM Praha.

S jakým ohlasem se kniha setkala?

ŽILINA – GENIUS LOCI má výborné odborné referencie, čitatelia sú nadšení a my, autori, máme z toho veľkú radosť. Nie je lepšia reklama, ako keď volajú sami kníhkupci s ponukou predaja bedekera.

Prosím o upozornění na nejzajímavější památky, či spíše vámi objevené skutečnosti.

Autori knihy sa zhodli na desiatich Genius loci Žiliny:

• historické mesto na sútoku troch slovenských riek – Váh, Kysuca, Rajčianka,
• starobylé jadro mesta so štvorcovým námestím, okolitými uličkami a zákutiami,
• architektonické barokové, neoklasicistické, secesné a funkcionalistické skvosty Hurbanovej ulice,
• železničný uzol troch historických železničných tratí a umelecká výzdoba stanice,
• cirkevné stavby, pamiatky a cintoríny,
• hudobný život mesta so štátnym komorným orchestrom a konzervatóriom,
• kultúrny uzol – stanica Žilina-Záriečie, občianske združenie Truc sphérique a jeho projekt rekonštrukcie neologickej synagógy na Kunsthalle, kultúrne festivaly v meste,
• zachovanie žilinskej rodinnej knihárskej tradície Jána Vrtílka jeho dcérou, umeleckou knihárkou Lidou Mlichovou,
• Žilinská univerzita a jej jedinečnosť vo vzdelávaní odborníkov pre oblasť spojov, dopravných stavieb a letectva,
• rakúsko-uhorský colný úrad a soľný sklad, ktorého základy siahajú až do 17. storočia.

Připravujete nějakou podobnou práci?

Myslíme si, že naše mesto Žilina svojou históriou poskytuje námet na pár ďalších kníh. Asi sa nám nepodarí zopakovať úspech knihy Žilina Genius loci. Ale ako hovorí klasik, „nikdy nehovor nikdy"!

Text: Radim Šída
Foto: Vlado Bača