Slovenský cestovný ruch

Devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za prvých9 mesiacov r. 2001 dosiahli objem 376,3 mil. USD, resp. 18 200mil. SKK/420,2 mil. EUR. V porovnaní s rovnakým obdobím z minuléhoroka vzrástli o 8,8 % v USD, resp. 17,1 % v SKK a 14,4 %v EUR. Napriek tomuto nárastu je to však stále oveľa menej, ako v roku1996 (673 mil. USD), historicky najúspešnejšom roku pre slovenský cestovnýruch. Najlepším mesiacom bol v sledovanom období tradične júl s 83,1 mil.USD, s výrazným odstupom nasleduje august s 56,4 mil. USD a najhorší jemarec s 25,7 mil. USD.
Podstatne menšie výkyvy vykazujú devízové výdavky obyvateľovSR na dovolenky do zahraničia. Pohybovali sa v rozmedzí od 19,3 mil. USD(január) až 32,2 mil. USD (júl – obvyklý dovolenkový mesiac). Za celé sledovanéobdobie to znamená nárast o 2,1 % v SKK a pokles o 5,1 % v USD,resp. 0,2 % v EUR.
Podľa posledných informácií NBS devízové príjmy (predbežné údaje) zaprvých jedenásť mesiacov roku 2001 dosiahli úroveň 23 634 mil. SKK (medziročnýnárast o 28,9 %), resp. 488,9 mil. USD (+ 22,6 %) a devízovévýdavky 13 115 mil. SKK, (nárast o 3,1 %), resp. 271,2 mil. USD (pokleso 2 %). U devízových príjmov, po troch čiernych zostupných rokoch (r. 1998488,9 mil. USD, r. 1999 460,6 mil. USD, r. 2000 431,5 mil. USD), by malabyť konečne prekročená ročná hranica 500 mil. USD (r. 1997 545,6mil. USD).
Z pohľadu organizovania dovolenky má v aktívnom aj pasívnom zahraničnomcestovnom ruchu prevahu individuálna turistika (88 % a 70,3 %) predorganizovanou (4,1 % a 18,4 %). Menej výrazný je tento rozdiel u pasívnehocestovného ruchu, teda zahraničných dovoleniek obyvateľov SR, ktorí predsalen pri cestách do zahraničia využívajú viac služby cestovných kancelárií,teda organizovanú formu cestovania (18,4 %).
Hranice SR prekročilo celkom za I. – III. štvrťrok 2001 21,737 mil.zahraničných návštevníkov (v tom tranzitujúci i jednodenní), o 4,4% menej ako v predchádzajúcom období (o 3,3 % viac ako v r. 1995, ale menejo 14,6 % ako v r. 1996 a o 14,9 menej ako v r. 1998). Nárast vykázali ibahraničné priechody s Maďarskom, ostatné pokles. Až 4,156 mil. osôb prekročilohranice v auguste, iba 1,608 mil. osôb v januári. Najväčší podiel prekročenímajú priechody s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom, podstatne menšís Rakúskom, Ukrajinou a cez letiská. V lete najviac lákali zahraničnýchnávštevníkov Vysoké Tatry, Bratislava, Orava, Podunajsko a Považie.
Z celkového počtu osôb, ktoré prekročili hranice SR, malo vízovúpovinnosť 178.677 zahraničných návštevníkov, čo predstavuje medziročnýnárast o 35 % a podiel na celkovej návštevnosti 0,8 %. 6,266 mil. osôb,bolo zo štátov, s ktorými má Slovensko bezvízový styk – pokleso 4,3 %, podiel 28,8 %. Najviac prekročení hraníc zaznamenali zahraničnínávštevníci zo susedných štátov, celkom 15,292 mil. osôb, čo znamenámedziročný pokles o 4,7 % a podiel 70,4 %.
Pri svojich cestách na Slovensko používajú zahraniční návštevníci najčastejšieosobné automobily a autobusy 99,46 % a v minimálnom rozsahu železničnú0,46 %, leteckú 0,05 % či lodnú dopravu 0,03 %, ktorá jediná vykázala vsledovanom období medziročný nárast o 29,1 %.
V priebehu deviatich mesiacov roku 2001 prekročilo hranice 13,972mil. občanov Slovenska (najviac v auguste 2,156 mil., najmenej v januári1,158 mil.), 8 % medziročný pokles. Nárast vykázali priechody s Maďarskoma letiská, pokles s Poľskom, Ukrajinou, Rakúskom a Českou republikou. Vyšepolovica vycestovaní pripadá na priechody s Českou republikou, štvrtinas Maďarskom, 13,6 % s Rakúskom, 8 % s Poľskom, 0,3 % s Ukrajinou a 0,9% na letiská.
Celkom v roku 2001, podľa posledných správ, prekročilo hranice27,761 mil. zahraničných návštevníkov, o 3,5 % menej ako v roku 2000a vycestovalo 18,273 mil. slovenských občanov, o 10,1 % menej akov roku 2000.
V oblasti cestovného ruchu podnikalo k 30. septembru 2001 podľaOKEČ 17 691 podnikateľských subjektov (medziročný nárast o 3,8 %),z čoho je 87,6 % fyzických a iba 12,4 % právnických osôb. Z celkového počtupodniká v Bratislavskom kraji 20,5 % podnikateľov, v Žilinskom 13,2 %,v Banskobystrickom 12,5 %, v Prešovskom 12,1 %, v Nitrianskom 11,1 %, Trnavskom10,8 %, v Trenčianskom 10,3 % a v Košickom 9,5 %. Najčastejšie sa venujúreštauračným službám 65,7 %, prevádzke hostincov a barov 11,5 % a činnosticestovných kancelárií a cestovných dopravcov 7,4 %.
Z pohľadu počtu zamestnancov najväčšiu skupinu, až 94,3 %,predstavujú podnikatelia s 689 sa zaraďuje do skupiny s 10-19 zamestnancami, 235 do skupiny s20–49 zamestnancami, 76 do skupiny s 50-249 zamestnancami, 6 do skupinys 250-499 zamestnancami a len dva podnikateľské subjekty sa zaraďujú doskupiny s 500-999 zamestnancami.
Ubytovacie zariadenia v priebehu prvého až tretieho štvrťroka 2001využilo celkovo 2,491 miliónov turistov, s celkovým priemerným počtomprenocovaní 3,7 noci. Priemerný počet prenocovaní bol rovnaký u zahraničnýchaj domácich hostí, 3,7 noci. Domáci hostia tvorili v ubytovacích zariadeniachväčšinu – takmer 60 % (medziročný nárast 9,4 %), zahraniční hostiasa podieľali 40 % (medziročný nárast 17,2 %). Celkový počet prenocovanídosiahol objem 9,198 miliónov nocí, z toho na domácich turistov pripadlo5,487 miliónov nocí, čo predstavuje podiel 59,7 % a medziročný nárast 0,1%, na zahraničných 3,711 miliónov nocí, podiel 40,3 % a medziročný nárast18,8 %.
Takmer 700 tis. našich aj zahraničných hostí navštívilo v priebehuprvých deviatich mesiacov 12 slovenských jaskýň, je to 12,6 % viacako v 1. – 3. štvrťroku 2000 a 16,6 % viac ako v 1. – 3. štvrťroku 1999.
Z pohľadu vysielajúcej krajiny najviac turistov pricestovalo opäťz Českej republiky, Poľska a Nemecka. Po nich nasleduje Maďarsko,Rakúsko, Taliansko, USA, Holandsko, Veľká Británia, Rusko, Francúzsko,Ukrajina. Prvé tri krajiny predstavovali 63,6 %, prvých desať až83 % a prvých dvanásť takmer 86 % z celkového počtu zahraničných turistov.Pozoruhodný je najmä nárast u poľských turistov, ktorých prišlo už za prvýchdeväť mesiacov roku 2001 viac ako za celý predchádzajúci rok.
Z pohľadu jednotlivých krajov turisti najviac využívali ubytovaciezariadenia Prešovského (22 %), Bratislavského (18,4 %) a Žilinskéhokraja (17,7 %), najmenej Nitrianskeho (6,5 %) a Trenčianskeho kraja (6,8%). Zahraniční turisti vyhľadávali predovšetkým kraj Bratislavský (24,9%), Prešovský (24,6 %) a Žilinský (20,1 %).
Činnosť vykázalo celkove 2 256 ubytovacích zariadení so 45.727 izbamia 120.459 lôžkami. Nárast ovplyvnil aj dopočet zariadení ŠÚ SR v priebehur. 2001. Najviac boli vyťažené hotely/motely *** 47,3 %, hotely/motely** 42,8 %, hotely/ motely **** 37,5 %, hotely/motely * 33,4 %, nasledovalipenzióny 31 % chatové osady 29,9 % a turistické ubytovne 26,1 %. Priemernéčisté využitie stálych lôžok ubytovacích zariadení predstavovalo 31,5%. Tržby za ubytovanie návštevníkov v ubytovacích zariadeniach dosiahliobjem celkom 4 018 260 tis. Sk, tržby za ubytovanie cudzincov 2 405 916tis. Sk. Priemerná cena za ubytovanie bola 437,- Sk, (hotely/motely**** 2.514,- Sk, hotely/motely *** 1 099,- Sk, hotely/motely ** 452,- Sk,hotely/motely * 295,- Sk, penzióny 344,-Sk, ubytovanie v súkromí 182,-Sk, turistické ubytovne 160,- Sk a chatové osady 154,- Sk).
Tržby za vlastné výkony a tovar v hoteloch a reštauráciách predstavovaliv danom období objem 26.900 mil. Sk.
Priemerný počet zamestnancov v hoteloch a reštauráciách dosiaholpočet 41.981 osôb, medziročný pokles o 4,4 % (v celom hospodárstve2 000 288, nárast 2 %), ich priemerná mesačná mzda bola 9.230,-Sk,nárast 7,3 % (v celom hospodárstve 11.823,- Sk, nárast 7,9 %), hospodárskyvýsledok hotelov a reštaurácií v sledovanom období bol 870 mil.Sk (115.819 mil. Sk, nárast 27,2 %) a výnosy 10.590 mil. Sk(1.783 440 mil. Sk, nárast 4,7 %).
Zahraniční návštevníci Slovenska v lete 2001, podľa výsledkovvýberového štatistického zisťovania, minuli v priemere na osobu a deň17,58 USD (netranzitní 23,62 USD), v porovnaní s letom 2000 je to miernynárast.
Účelom návštevy bol najčastejšie tranzit 34,8 %, rekreačnýpobyt 18,8 % a návšteva rodiny/známych 15,2 %, nasledovala pracovná/študijnácesta 12,8 %, kultúrno-poznávací cestovný ruch 8,5 %, nákupná turistika8,1 % a liečebný pobyt 1,8 %. Cestu si zahraniční návštevníci organizujúprevažne individuálne, až v 86,4 %, prostredníctvom pozývajúceho zo slovenskejstrany 5,5 %, zahraničná cestovná kancelária 4,5 %, iný spôsob 3,1 %, slovenskácestovná kancelária 0,5 %.
Viac ako pätina jednodenných netranzitných návštev sa realizujena Orave (Poliaci), nasleduje Bratislava s 18 % (Rakúšania) a Podunajskoso 16,5 % (Maďari), ostatné oblasti s výrazným odstupom – Považie 9,9 %a Záhorie 5,1 %. Takmer pätina krátkodobých návštev sa realizujev Bratislave, ďaleko za ňou je Považie s 9,9 % a Trnava a okolie8,8 %. Dominantným cieľom dlhodobých návštev, viac ako štvrtina,boli Vysoké Tatry, s veľkým odstupom nasleduje Bratislava 9,5 %,Orava 8 %, Nízke Tatry 8 % a Podunajsko 7,8 %.
Najlepšie referencie po návrate domov možno očakávať od poľských,maďarských a českých návštevníkov, menšie od nemeckých. Horšie to budes referenciami rakúskych a najmä ukrajinských návštevníkov.

* ubytovanie na súkromí v r.2000 sledované len ročne, v r. 2001 vykonaný dopočet ubyt. zariadení

Ing. Marta Machurková (MH SR, odbor rozvoja CR)

www.economy.gov.sk