Quo vadis, slovenské sprievodcovstvo…?!

Sprievodcovia, vedúci zájazdov, delegáti – to je večná téma, ktorou by bolo možné iste zaplniť minimálne celé jedno špeciálne vydanie COTu. Tí, ktorí sú in, vedia, že to s výkonom týchto profesií nie je vždy až tak kóšer – hoci by nebolo tiež fair zlomiť palicu generálne nad všetkými cestovkami a ich spolupracovníkmi, ktorým bola zverená starostlivosť o účastníka zájazdu.

SSSCR vznikla v apríli roku 2003 v poradí už ako štvrtý pokus o založenie profesijného združenia sprievodcov na Slovensku. SSSCR je členom Svetovej federácie sprievodcov (WFTGA) a pridruženým členom Európskej federácie sprievodcov (FEG). Dnes máme viac ako 160 členov zo všetkých kútov Slovenska. Treba dodať, že všetky predošlé pokusy vytvoriť dôstojnú stavovskú organizáciu sprievodcov na Slovensku boli žiaľ neúspešné a to práve vlastne vďaka banalite – rozpadu ich členskej základne! Čaká i SSSCR teda skorá labutia pieseň, alebo má už šancu uspieť a stane sa konečne prvou dôstojnou stavovskou organizáciou? Sprievodcovia na Slovensku dnes žiaľ ešte neužívajú takú spoločenskú vážnosť ako naši kolegovia vo svete. Stále máme na sebe nálepku, že naša práca je len akási doplnková aktivita pre študentov či vitálnejších dôchodcov. Logicky teda osud SSSCR závisí len od sprievodcov, ak podporia myšlienku združovať sa. SSSCR ponúka už plné 3 roky snahu spolupracovať, integrovať, ale aj vecne komunikovať a poukazovať na chyby a nedostatky v dialógu so všetkými dotknutými subjektami. Nezatvárame oči ani pred najpálčivejšími problémami s cieľom združiť všetkých, ktorým osud sprievodcov na Slovensku nie je ľahostajný! Komunikujeme s ministerstvami, štátnymi, komunálnymi či profesijnými inštitúciami. Aktívne spoluparticipujeme na príprave legislatívy – rodí sa ťažko a presadiť zmeny legislatívy je zdľhavé – no nevzdávame sa. Myslíme, že má zmysel združovať sa za niečo a nie proti niekomu, tak ako nám to s obľubou občas podsúvajú naši názoroví oponenti a to najmä vtedy, ak sa jedná o téme, kde sa naše názory či návrhy dotkli ich záujmov. Od septembra roku 2003 prevádzkujeme webovú stránku www.touristguides.sk, ktorej súčasťou je i register sprievodcov s ich profesijnými vizitkami či burza práce. Pre našich členov organizujeme v spolupráci s našimi partnermi pravidelné doškoľovacie prednášky a exkurzie. Pre laickú verejnosť už tradične od roku 2004 pripravujeme v rámci Svetového dňa sprievodcov bezplatné prehliadky miest – tento rok sa podujatie konalo v 11 mestách Slovenska a 48 sprievodcov ukázalo svoj kumšt 1506 záujemcom. Spolupracuje so stavovskými organizáciami sprievodcov v zahraničí, predovšetkým veľmi intenzívne s Asociací průvodců ČR.

A odozva medzi sprievodcami? Počas troch rokov našej existencie sme na 18 mítingoch po celom Slovensku besedovali s viac ako 500 kolegami – žiaľ väčšina z nich sa k nám zatiaľ nepridala. Dôvody sú rôzne – prevláda najmä pochybnosť o úspechu SSSCR, iní ani vôbec necítia potrebu byť členom stavovskej organizácie sprievodcov, je tu zrejme i strach verejne sa prihlásiť k názorom SSSCR a pokaziť si tak napríklad obchodné vzťahy… Dnes už vieme, že je oveľa ľahšie vyzbierať podpisy pod petíciu za referendum proti osídleniu Saturnu Marťanmi… Čaká nás beh na poriadne dlhé trate!

Za 15 rokov sa nazbieralo veľa problémov a v praxi nás často valcujú už len ich následky, no treba sa vyrovnať najskôr s pravými príčinami – inak tu budeme bezradne prešľapovať ešte aj o ďalších 15 rokov. Najviac restov je na poli legislatívy a odborného vzdelávania. Roky rokúce sme pojmom sprievodca nazývali unisono každého, kto mal čosi dočinenia s cestovaním. Všetky profesie (sprievodcu, vedúci zájazdu, delegát…) sú rovnako potrebné, no majú však odlišný záber a tým i iný rozsah a obsah prípravy. Jednotlivé povolania nám žiaľ splynuli v jedno a jasno v tom nemali často ani sami cestovkári. Tento spletenec povolaní ako tak rozuzlila po roku 2004 euronorma EN 13809… No nevyriešila ten najväčší problém, že osudovej fatálnej chybe fúzie povolaní sa po roku 1989 mylne a trvalo prispôsobili vzdelávacie programy a tak sme síce v 120-hodinových štátom akreditovaných programoch vzdelávacích inštitúcií deklarovali kurz sprievodcov, no (až na jedinú výnimku – príprava vlastivedných sprievodcov v Bratislave) sme na úplne inej báze obsahu vzdelávali vlastne vedúcich zájazdov. Stať sa sprievodcom v SR sa dalo a ešte stále dá za nápadne miernejších vedomostných nárokov ako napríklad v Rakúsku, Španielsku, Grécku, Taliansku či Francúzsku! Tam je Osvedčenie sprievodcu možné získať len v obsahovo podstatne obsiahlejších a náročnejších kurzoch často s charakterom 2-3 ročného bakalárskeho štúdia. A máme problém, veľký problém, ktorý spôsobí dnes už intenzívne pripravovaná euronorma o odbornom vzdelávaní sprievodcov. Jej posledná pracovná verzia, ktorá uzrela svetlo sveta v závere februára v Limassole predpokladá rozsah vzdelávania minimálne 500 hodín a ak nezareagujeme vo sfére vzdelávania rýchlo, nejde vôbec len o rozsah – ide najmä o obsah, eurokonformný sprievodca sa stane zrejme na Slovensku neznámy živočíšny druh.

Ach tie paragrafy!

Tu je to úplne jednoduchá matematika – čo zákon explicitne nezakazuje, či neprikazuje je povolené. Naša legislatíva nekopíruje dobu a ani trendy vývoja služieb spojených so starostlivosťou o účastníka cestovného ruchu v krajinách EÚ. Národné zákony sú nedokonalé či vlastne ešte neexistujúce a tak dnes vôbec nie je jednoduché regulovať či kontrolovať výkon práce sprievodcu hoc je viazaný na osvedčenie o odbornej kvalifikácii! Potom sa nesmieme diviť, že si po Slovensku sprevádza kde-kto. Čierni sprievodcovia majú na Slovensku hotový Klondajk. Klasika je už ak u nás Čechov sprevádza Čech, Poliakov Poliak.. No vývoj napreduje a tak na Slovensku sprevádza Fínov Rakúšan, Angličanov Slovinec, Nemcov Čech či Poliak alebo Portugalcov Maďar a samozrejme, že všetci v úplnej pohode a bez papiera…. Nepodceňujme prosím ani kreativitu a podnikavosť domorodcov i medzi nimi sú mnohé čierne ovce. Veď hlúpy je ten, kto zaváha! Cudzinci chodia a radi zamenia dukáty za zážitky a príležitosť potom robí sprievodcu. A tak v mikrobusoch či autobusoch v mestečkách, z horských oblastí či kúpeľných miest vyrážajú za poznaním ozajstní originálni turisti, žiaľ až pričasto len s lacným pirátskym generikom sprievodcu bez patričnej kvalifikácie! A čo sprievodcovia so zákonom predpísaným osvedčením a ústavou zaručeným právom na ochranu korektnej voľnej súťaže? Tí sa môžu dnes iba bezradne prizerať – KEEP SMILING!

A to sme sa ešte nezmienili o fakte, že delegáti, či vedúci zájazdu to majú úplne nahnuté, veď de jure v SR ako profesie vôbec neexistujú – nie sú v živnostenskom zákone a šmitec. No a skúste teraz regulovať a vzdelávať niečo, čo tu vlastne ani nie je! Na tento zlý stav SSSCR upozornila už pri svojom vzniku, no rieši sa už roky. Absolvovali sme maratón prevažne konštruktívnych jednaní, vymenili si názory, padli sľuby, no zatiaľ sa vlastne viditeľne nič nezmenilo. Vidíme, že momentálne legislatívne vzduchoprázdno vyhovuje zrejme viacerým ako sa to na prvý pohľad zdá…

Trh všetko (ne) vyrieši

Touto magickou formulkou liberálnej ekonomiky nás kŕmia už 16 rokov. Má to len jednu vážnu chybu krásy! Trh je deformovaný a v sektore poskytovania služieb starostlivosti o účastníka CR (sprievodcovia, vedúci zájazdu, delegáti) si trh práve sami pre seba vytvorili vlastne cestovné kancelárie. A blúdny kruh sa tu uzavrel… Nádej na zmenu? Sotva, pokiaľ budú cestovky argumentovať tak ako doteraz – nezasahujte nám prosím do podnikania, máme to plne pod kontrolou. Ale aj takto – a načo vzdelávať (česť tým CK – výnimkám, ktoré si potrpia na kvalitu!), náš klient je spokojný a v podstate vlastne nič extra nepotrebuje = náš sprievodca/delegát si tých pár viet textu naštuduje a vie si poradiť. Prax ako i časté kritické ohlasy klientov CK najmä na kvalitu práce niektorých delegátov, vedúcich zájazdov ale žiaľ i sprievodcov dokazujú ale čosi iné. Nečakajme ani zázraky ak mnohé CK uprednostnia napríklad ako delegáta osobu, ktorá pracuje často len za pár stoviek na deň a za izbu, stravu, pláž a provízie z predaja fakultatívnych výletov k tomu. Takto sa kvalita nezrodí a to presne dovtedy, pokým sa bude krátkozrako uprednostňovať len okamžitý materiálny profit cestoviek nad skutočnou potrebou klienta. Je to presne o tom, kto to s klientom naozaj (ne)myslí úprimne. Nezabudnime ani na iný detailík – slovenský vedúci zájazdu či delegát v zahraničí sa v krajinách s tvrdou reguláciou týchto povolaní pohybuje často až na samej hranici zákona (neraz i zjavne za ňou) a to môže byť priatelia už celkom slušný adrenalínový šport!

Náš vlak už (zrejme) odišiel?

Cestovný ruch v západnej Európe stavia na dlhoročných tradíciách a skúsenostiach turizmu pretavených do vymakaných technológii. Naše krásne Slovensko a jeho cestovný ruch je priamo učebnicový príklad toho, ako je možné neuveriteľne vytrvalo a v celku i veľmi úspešne ignorovať špičkové technológie CR alebo ich odmietať číro slovenským spôsobom – pod mottom „my už všetko vieme, my sa už nemáme čo naučiť“ – sprievodcovstvo nevynímajúc. V oblasti sprievodcovstva, a ľudských zdrojov všeobecne, máme teda čo doháňať a čaká nás veľa ťažkej práce. Nestrácajme ho preto už zbytočne častou jalovou argumentáciou prečo sa to či ono v legislatíve nedá a prečo to nejde… Hľadajme spoločne riešenia ako sa to dá a ako to ide. Preto rozum do hrsti, priatelia, už naozaj nastal čas na zmenu!

Text: Marián Bilačič, predseda SSSCR
Foto: archív SSSCR