Program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike…

… a možnosti podpory jednotlivých subjektov na roky 2007–2013

V aktualizovanom Národnom strategickom referenčnom rámci (NSRR) Slovenskej republiky na roky 2007–2013 bol navrhnutý Operačný Program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý rozpracováva špecifickú prioritnú os č. 1 „Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií“. Táto je v rámci NSRR hierarchicky zaradená ako špecifická priorita pod strategickú prioritu 2. Vedomostná ekonomika.

Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast predstavuje jeden z hlavných implementačných nástrojov na dosiahnutie priorít Národného programu reforiem v oblasti inovácií a priamo prispieva aj k realizácii jeho priorít v oblasti podnikateľského prostredia. Globálnym cieľom operačného programu je „zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti“.

Medzi hlavné strategické ciele rozvoja cestovného ruchu na Slovensku patrí:
• posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve – rast konkurencieschopnosti odvetvia turizmu SR v európskom priestore
• zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu
• zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov skvalitňovaním poskytovaných služieb
• zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa pre domácich návštevníkov
• podpora tvorby dnových pracovných príležitostí najmä v regiónoch s významným potenciálom pre cestovný ruch.

Do budúcna zostanú naďalej ťažiskovými formami slovenského cestovného ruchu mestský a kultúrny cestovný ruch, kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, zimný cestovný ruch, letná horská, vodná a vidiecka turistika a agroturistika. Dôraz bude kladený na podporu komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím spojených s predajom nových služieb s vyššou pridanou hodnotou.

Naším zámerom bude podporiť veľké investičné projekty pre turistické centrá a regióny s najvyšším potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu v smere zvyšovania ich konkurencieschopnosti v európskom priestore ponukou komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím – napr. využitie minerálnych a geotermálnych prameňov pre rozvoj letnej a zimnej turistiky s komplexnými službami pre zákazníka, dobudovanie rekreačných stredísk, ponuka kultúrnych a poznávacích zájazdov spojených s predajom slovenských výrobkov a iné.

Pozornosť budeme venovať aj podpore aktivít na zlepšenie technického stavu kultúrnych pamiatok využívaných pre rozvoj cestovného ruchu, ako aj ich následnej adaptácii na ubytovacie zariadenia vysokej kvality. V súvislosti s postupným rozvojom golfového športu na Slovensku je ideálne spojiť rôzne športové aktivity s prebudovaním nevyužitých alebo schátraných historických objektov na hotely vysokého štandardu pre náročných hostí. Rovnako budeme motivovať podnikateľské subjekty k tvorbe nových produktov a nových atrakcií, rozvíjať doplnkové služby na vyplnenie voľného času dovolenkárov.

Opatrenie 1.5 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu…

… bude zamerané na hospodársky rast a zamestnanosť, a to zvyšovaním konkurencieschopnosti predovšetkým malých a stredných podnikateľov prostredníctvom inovácií s cieľom v dlhodobom časovom horizonte udržať a zvyšovať zamestnanosť v súlade s obnovenou lisabonskou stratégiou, všeobecným usmernením pre hospodárske politiky, nariadeniami Európskej rady, národnými stratégiami a potrebami Slovenskej republiky. Dôraz preto bude kladený na maximálny synergický efekt z realizácie jednotlivých aktivít tak, aby dlhodobé vplyvy týchto intervencií splňovali kritériá trvalo udržateľného rozvoja a viedli ku zvyšovaniu zamestnanosti.

Pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bude v oblasti cestovného ruchu zameraná na využitie prírodného, kultúrneho a kompletizáciu doteraz vybudovaného potenciálu pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu, s cieľom prednostne financovať budovanie komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím.

Ťažiskové formy cestovného ruchu je potrebné rozvíjať formou ucelených projektov koncipovaných s využitím strategického prístupu. Tieto projekty by mali v sebe zahrňovať snahu o vytvorenie pólov rozvoja cestovného ruchu (tzv. národné produkty), ktoré so sebou prinesú rozvoj aj pridružených atraktívnych oblastí. Podmienkou trvalo udržateľného cestovného ruchu je kvalita a efektivita pri jeho riadení, teda oblasti, s ktorou Slovensko (rovnako ako väčšina nových členských krajín EÚ) dosiaľ nemá dostatok skúseností. Veľký potenciál pre zvýšenie konkurencieschopnosti služieb a dosahovanie efektivity pri riadení a marketingovej podpore odvetví cestovného ruchu majú tzv. klastre, čiže združenia na báze tzv. Public-Private-Partnership.

Opatrenie 1.5 bude podporované kombinovanou formou financovania, t.j. priamou formou pomoci – nenávratné finančné príspevky, a nepriamou formou pomoci – napr. rizikový kapitál, poskytnutie záruk a poskytnutie bonifikácie úroku z úverov a prípadne iné inovatívne finančné nástroje.

V rámci opatrenia 1.5 sú navrhnuté
dve podopatrenia:

Podopatrenie 1.5.1. – Podpora investícií do ucelených produktov cestovného ruchu s celoročným využitím.

Projekty v rámci tohto podopatrenia budú smerovať k vytipovaniu lokalít, s ktorými sú spojené prirodzené asociácie zahraničných aj domácich návštevníkov a ktoré by mali tvoriť hlavné osi návštevnosti Slovenska. Atraktivita týchto lokalít je vo väčšine prípadov viazaná na výskyt kultúrnych, historických a prírodných pamiatok, ktoré je potrebné citlivo zrekonštruovať a ekonomizovať. V rámci tzv. národných produktov cestovného ruchu budú lokality dovybavené potrebnou sprievodnou mikroinfraštruktúrou tak, aby spľňali kritériá kladené turistami na profilové oblasti v jednotlivých krajinách.

Prepojením najvýznamnejších atraktivít na území Slovenska s komplexnou základnou aj sprievodnou infraštruktúrou cestovného ruchu vzniknú produkty vnímané v rovnakej podobe aj mimo hraníc Slovenskej republiky. Perspektívu pre využitie v rámci cestovného ruchu majú najmä mestá so zachovaným historickým jadrom, ktoré sú vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, alebo inak zohrali významnú úlohu v histórii Slovenska.

Na Slovensku sa nachádza 5 lokalít zaradených do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pamiatkový fond Slovenskej republiky obsahuje vyše 12 tisíc objektov nehnuteľných pamiatok. Rad objektov, prírodných areálov a kultúrno-historického dedičstva sa však vyznačuje nedostatočnou údržbou a nedostatkom prostriedkov na obnovu a zmysluplné využitie, čo rozvoj cestovného ruchu v týchto oblastiach značne limituje.

Modernizácia a rekonštrukcia týchto historických budov a obnova atraktívnych prírodných areálov a rezervácií sú podmienkou pre rozvoj mestského cestovného ruchu, ktorý patrí medzi ťažiskové formy cestovného ruchu na Slovensku. Dobudovanie potrebnej infraštruktúry (ekologické formy turistiky) vytvorí alternatívy trávenia voľného času, ktoré významným spôsobom zníži sezónnosť. Táto je problémom na väčšine územia Slovenska.

Pre rozvoj ponuky národných turistických produktov bude potrebné vyhľadať skryté atraktivity regiónov a vytvoriť impulzy pre ich zmysluplné a rentabilné využitie v oblasti cestovného ruchu. Najvýznamnejšie turistické destinácie budú môcť svojim návštevníkom ponúkať svoje typické produkty a služby. Zároveň sa stanú profilovými pre rozvoj aktívneho cestovného ruchu a propagáciu Slovenska ako významnej európskej turistickej destinácie.

Národné produkty sa stanú „motorom“ pre rozvoj pridružených oblastí aj alternatívou poznávacej turistiky, čím sa docieli opakovaná návštevnosť danej lokality a strávenie dlhšieho časového obdobia na území našej krajiny.

Podopatrenie 1.5.2. – Rozvoj informačných služieb cestovného ruchu, prezentácia regiónov a Slovenska

Projekty v rámci tohto podopatrenia budú zamerané na podporu združovania podnikateľských subjektov do klastrov. Združovanie by malo byť medziodborové (napr. podnikateľské subjekty vo sfére ubytovania, stravovania, prevádzky turistických atrakcií a športovísk, umelecko-remeselnej výroby, vinárstva, pivovarníctva av ďalších vytipovaných atraktívnych odboroch) sväzbou na lokalitu, príp. turistický produkt danej oblasti.

Sprievodným znakom klastrov bude partnerstvo s inštitúciami verejného sektora. Tesná spolupráca sa predpokladá tiež so vzdelávacími inštitúciami (najmä terciárny sektor) a ďalšími subjektami. Podpora bude smerovaná nielen ku spoločným investíciám do produktov cestovného ruchu, ale aj do vzdelávania zamestnancov spoločností združených v klastroch, do vytvárania účelných stratégií viazaných na rozvoj klastrov a ich systematickej a účelnej propagácie.

Príprava a realizácia turistických produktov a programov vyžaduje spoluprácu veľkého počtu subjektov, predovšetkým z radov podnikateľov a subjektov verejnej správy, teda partnerov s rôznymi cieľmi a možnosťami. Koordinácia služieb je potrebná z niekoľkých dôvodov, najmä však kvôli ľahšej orientácii návštevníka v ponuke, zvýšeniu využívanosti jednotlivých služieb a predľženiu pobytu návštevníkov v regióne. Veľkým prínosom klastrov je aj stimulovanie podnikateľských aktivít k ďalšiemu rastu konkurencieschopnosti nimi poskytovaných služieb.

Opatrenie 1.5 teda sleduje cieľ napomôcť súkromnému sektoru dosiahnuť synergický efekt a to s investíciami do infraštruktúry cestovného ruchu s významnými dopadmi na rast výkonnosti celého sektora ako aj na rast zamestnanosti. Rozvoj ucelených produktov zohrá v budúcnosti významnú úlohu pri zintenzívnení cestovného ruchu na Slovensku. Vybudovanie komplexných programov prispeje tak k zmierňovaniu regionálnych rozdielov v ekonomickej výkonnosti Slovenska.

Ing. Gabriel Kuliffay
generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky