Na Slovensku máme ku dnešnému dňu 4 kultúrnohistorické a 5 prírodných pamiatok zaradených do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
BANSKÁ ŠTIAVNICAa technické pamiatky jej okolia je jedným z niekdajších najvýznamnejších stredísk drahokového baníctva, banskej vedy, techniky a školstva v Európe. Mestské a banské práva obdržala už v roku 1238, ale ťažba a spracovanie kovov, predovšetkým zlata a striebra siaha až do doby bronzovej. Do Banskej Štiavnice prišlo v stredoveku mnoho nemeckých banských odborníkov, ktorí tu priniesli svoje nové progresívne poznatky z ťažby rudy. Dekrétom Márie Terézie z roku 1735 tu bol založená prvá banská vysoká škola, ktorá bola zároveň jedinou vysokou školou tohto druhu na svete a stala sa vzorom pre vznik neskoršej polytechniky v Paríži. V tamojších baniach bol po prvýkrát použitý strelný prach, štvorkolesový vozík a uvedený do prevádzky čerpací systém podzemnej vody (tajchy). K vzácnym pamiatkam patrí Starý zámok, Nový zámok, kostol sv. Kataríny, románsky kostol Nanebovzatia Panny Márie, barokový morový stĺp, baroková Klopačka, renesančné a barokové meštianske domy, radnica, Piargská brána, komplex budov Baníckej a lesníckej školy.
SPIŠSKÝ HRAD s okolím (Spišské podhradie, Spišská Kapitula a Kostolík v Žehre)
– je ojedinelou sídelnou jednotkou. Spišský hrad pochádza z 12. storočia a patrí k najrozsiahlejším hradným komplexom v strednej Európe. História Spišského podhradia a Spišskej Kapituly úzko súvisí so Spišským hradom. Spišské podhradie ako podhradská obec sa neskôr stáva samostatným mestečkom s remeslami a poľnohospodárstvom. Spišská Kapitula je malé cirkevné sídlo pozostávajúce zo vzácnych objektov, ktoré slúžia na vykonávanie duchovných a administratívnych funkcií spišského biskupstva. Gotický kostolík Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia má celý interiér zdobený freskami zo 14. a 15. storočia.
VLKOLÍNEC – živo dokumentuje horské osídlenie na Slovensku. Obec leží v nadmorskej výške 718 m a je obkolesená terasovitými políčkami a zelenou pastvou. Výnimočnosťou Vlkolínca je zachovaná drevená architektúra, ktorá predstavuje vyše 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia. Všetky vyzerajú ako jeden. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1376. Najviac obyvateľov mala obec v 18. storočí, kedy tu bolo vyše 70 domov a niekoľko hospodárskych budov. Ešte aj dnes tu žije asi 20 obyvateľov.
BARDEJOV – prvé písomné zmienky o ňom sú z 13. storočia. Vrcholom hospodárskeho rozvoja mesta bolo 15. storočie, kedy mešťania zbohatli najmä výrobou plátna. Mesto malo s priľahlými liečivými kúpeľmi aj mlyny, pivovar, tehelňu, jatky, mestskú váhu a bolo centrom obchodu a remesiel. Pozdĺžne centrálne námestie je najdôležitejšou časťou mesta. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí gotický kostol sv. Egídia zo 14. storočia, bývalá mestská radnica z roku 1511, gotické meštianske domy, kostol sv. františkánov, Grécko-katolícky kostol, mestské opevnenie a súbor bývalých židovských kúpeľov, synagógy, hospodárskych a obytných stavieb.
JASKYNE SLOVENSKÉHO KRASU (Domica, Gombasecká a Jasovská jaskyňa)
– Slovesný kras o rozlohe 440 km2 je najväčším krasovým územím v strednej Európe. Vďaka svojej rozmanitosti a jedinečnej faune a flóre patrí k najkrajším miestam Slovenska. Jaskyne s bohato kvapľovou výzdobou sú prístupné verejnosti.
OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA – predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu v Slovenskom Rudohorí. Bola objavená v roku 1954 a verejnosti sprístupnená v roku 1972. Jej dĺžka je 300 m a sprístupnených je 230 m. Osobitosťou je úplná odlišnosť výplne od všetkých ostatných jaskýň na Slovensku. Vnútro jaskyne je z minerálu aragonitu, čo je biely až hnedý uhličitan vápenatý a výzdobu netvoria stalaktitové a stalagnitové tvary, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Jaskyňa je unikátom v európskom ponímaní a jednou z troch sprístupnených svojho druhu vo svete.
DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA – bola objavená už v roku 1870 a o rok neskôr bola sprístupnená verejnosti. V roku 1887 bola ako prvá v Európe elektricky osvetlená. Ešte do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roka. V 50. rokoch v nej trénoval známy československý krasokorčuliar Karol Divín. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1 232 m s vertikálnym rozpätím 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených 475 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je od – 3,8 do 0,5 °C a relatívna vlhkosť 75 – 88 %. Bohatá ľadová výplň sa v jaskyni vyskytuje v podobe podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagnitov a stĺpov. 9 722 m2 predstavuje zaľadnená plocha a objem ľadu je 110 132 m3. Ľad je najhrubší vo Veľkej sieni – 26,5 m. Jaskyňa je skutočným krasovým unikátom v Spišsko-Gemerskom krase.