Objavte východné Slovensko – slovenské kráľovské mestá

V Prešovskom kraji sú štyri mestá, ktorým boli v minulosti udelené výsady slobodných kráľovských miest. Spolok miest – Bardejov, Kežmarok, Levoča a Stará Ľubovňa – oficiálne pomenovaný SLOVENSKÉ KRAĽOVSKÉ MESTÁ, chce nadviazať na spoločnú minulosť i slávu stredoveku. Kráľovské mestá spoločne návštevníkom oživujú a predstavujú architektonické, kultúrne a historické dedičstvo.

Bardejov
Bardejov patrí medzi 690 miest sveta, ktoré sa vďaka výnimočnosti architektúry a snahe o záchranu pamiatok dostalo do Zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1241. Ako jedno z dôležitých miest uhorských panovníkov bolo v roku 1352 opevnené. Zvyšky fortifikačného obranného systému, ktoré dotvárajú romantickosť historického jadra je možné obdivovať dodnes. V roku 1376 Bardejov získal výsady slobodného kráľovského mesta. Najväčší rozvoj kultúry a umenia dosiahlo mesto v 16. storočí. Vzniklo bardejovské gymnázium (známe po celom Uhorsku) a kníhtlačiareň, kde bol v roku 1581 vytlačený preklad Lutherovho katechizmu. Bohatá farská knižnica bola prvou verejnou knižnicou v Uhorsku.
Každého návštevníka očarí historické jadro s kamennou dlažbou námestia, Bazilikou sv. Egídia, goticko-renesačnou radnicou a malebnými bočnými uličkami. Apoštolským BREVE pápeža Jána Pavla II. bol chrám sv. Egídia povýšený na Basilicu Minor. V budove mestskej radnice, ktorá je považovaná za unikát stred vekej architektúry Slovenska, je umiestnená expozícia Šarišského múzea.
Letná sezóna 2006 bude spojená s množstvom zaujímavých akcií a kultúrnych podujatí.

Bardejov – Bazilika sv. Egrída a goticko-renesačná radnica

Kežmarok
Kežmarok zapôsobí na návštevníkov nostalgickou a romantickou atmosférou stredovekých uličiek. Očarenie znásobia majestátne sa vypínajúce končiare Vysokých Tatier nad mestom. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Výhodná poloha mesta na obchodnej trase Orient – Baltik bola dôvodom rýchleho rozvoja remesiel a obchodu. V 15. až 19. storočí v meste pracovalo vyše 40 cechov.
Kežmarok je mestskou pamiatkovou rezerváciou a môže sa pochváliť množstvom historických pamiatok. Architektonickým skvostom je drevený artikulárny kostol. Jeho výstavbu finančne podporili veriaci zo severnej Európy. Evanjelické lýceum v tesnej blízkosti dreveného kostola vyrástlo z niekdajšej farskej a mestskej školy. V budove lýcea je umiestnená najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe so 150 000 zväzkami diel z najrôznejších odborov i svetových jazykov.
Nový evanjelický kostol postavený v rokoch 1872–1894 podľa orientálnych plánov pripomína mohamedánsku mešitu aj židovskú synagógu. Od roku 1909 je súčasťou kostola Mauzóleum Imricha Thőkőlyho, kežmarského rodáka a majiteľa hradu.
Kežmarský hrad je mestským hradom. Expozícia múzea v ňom prezentuje dejiny cechov a remesiel a má aj unikátnu zbierku historických zbraní. Jedna z expozícií je venovaná rodákovi MUDr. Vojtechovi Alexanderovi, významnému priekopníkovi röntgenológie a rádiológie v Uhorsku. K ďalším pamiatkam Kežmarku patria Starý trh, renesančná Zvonica a Bazilika sv. Kríža.
Každoročne počas druhého júlového víkendu mesto ožíva tradíciami na festivale EĽRO – Európske ľudové remeslo, s prezentáciou zručností našich a zahraničných umelcov a remeselníkov.

Kežmarský hrad

Kežmarok – Nový evanjelický kostol

Levoča
Levoča leží na južnom úpätí Levočských vrchov v centre Spiša. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249. Dostala práva slobodného kráľovského mesta a stala sa hospodárskym a trhovým centrom oblasti. V tlačiarni bratov Breuerovcov vyšlo dielo Orbis Pictus, od Jána Ámosa Komenského, v štyroch jazykoch. Mesto bolo miestom stretnutí prvých mužov európskych krajín. V roku 1474 ju navštívil Matej Korvín, v roku 1497 štyria bratia Jagelovci (jeden z nich bol poľský a jeden uhorský kráľ). Rok 1998 bol spojený s konaním V. summitu prezidentov 11 stredoeurópskych štátov.
Staré jadro mesta je unikátnym zachovaním urbonisticko-architektonického celku. Námestiu dominujú renesančná radnica (prvé vežové hodiny v Uhorsku so zvonicou) a Chrám sv. Jakuba so vzácnou zbierkou stredovekých gotických krídlových oltárov. Chrámový najvyšší drevený gotický oltár na svete (18,62 m) je cieľom mnohých turistov. Autorom tohto jedinečného skvostu je Majster Pavol z Levoče, osobnosť neodmysliteľne spätá s mestom. Pre vysokú umeleckú hodnotu svojho rezbárskeho umenia si získal meno „Michelangelo dreva“. Na strmom kopci nad Levočou sa týči Kostol Navštívenia Panny Márie, kde sa každoročne koná Levočská mariánska púť. V roku 1995 ju svoju prítomnosťou poctil i Svätý otec Ján Pavol II.
Levočania si uvedomujú význam a odkaz levočského rezbára Majstra Pavla, a preto sa v meste každoročne organizujú „Dni Majstra Pavla“ spojené s rezbárskym sympóziom, karpatsko-remeselným trhom, pouličnými koncertmi či divadielkami počas celej letnej sezóny.

Levoča – renesančná radnica

Oltár od Majstra Pavla z Levoče

Stará Ľubovňa
Prvé písomné pramene o meste na rieke Poprad pochádzajú z roku 1292. Najvýznamnejšie privilégiá mesto získalo v roku 1364 od uhorského kráľa Ľudovíta I., spolu s povýšením na slobodné kráľovské mesto. Jadrom Starej Ľubovne je Námestie sv. Mikuláša s obdĺžnikovým pôdorysom. Dve významné dominanty námestia sú Provinčný dom (bývalé sídlo správcu zálohových spišských miest) a rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša.
K mestu patrí aj hrad Stará Ľubovňa. Hrad patril do série pevností strážiacich bývalú hranicu uhorského kráľovstva. Najvýznamnejšia udalosť z dejín hradu pochádza z roku 1412, keď tu panovníci Uhorska a Poľska podpísali dohodu o mieri. Hrad svojou návštevou poctili významní panovníci (Vladislav II. Jagelonnský, Ján Albert, Ján Kazimír a Ján II. Sobiesky). V rokoch 1655–1661 boli na hrade uložené poľské korunovačné klenoty. Posledným súkromným majiteľom hradu (do 1945) bol poľský gróf Ján Zamoyský a jeho manželka Izabela de Bourbon, ktorá pochádzala zo španielskeho kráľovského rodu.

Stará Ľubovňa – Múzeum ľudovej architektúry pod hradom

Hrad Stará Ľubovňa

Samostatnú expozíciu pod hradom tvorí Múzeum ľudovej architektúry so vzácnou pamiatkou – zrubovým kostolíkom východného obradu z Matysovej z roku 1883.
Ku každoročným letným podujatiam, ktoré lákajú turistov do Starej Ľubovne, patria koncerty a festival „Hradné dní“. Tohto roku k letným akciám pribudlo aj otvorenie nového historického „vojenského tábora“.
Každé z týchto miest ukrýva vzácne poklady v architektúre malých námestíčok, v tajuplných zákutiach úzkych stredovekých uličiek, či v majestátnosti kostolných a svetských stavbách. Spojte aktívnu dovolenku so spoznávaním miest východného Slovenska, kde na vás dýchne atmosféra stredoveku. Vitajte v Slovenských Kráľovských Mestách.

Foto: Archív SACR
Spracovala: Michaela Rafajová
Referát regionalistiky a DCR
Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Prešov

Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Prešov
Námestie Ľ. Štúra 1, P.O.Box 35
974 05 Banská Bystrica, Slovak Republic
tel.: +421/48/41361 46, fax: +421/48/41361 49
e-mail: sacr@sacr.sk
www.slovakiatourism.sk

Pracovisko Bratislava:
Záhradnícka 153, P.O.Box 97
820 05 Bratislava 25, tel.: +421/2/507 00 801
fax: +421/2/555 71 649, e-mail: sacrba@sacr.sk

Regionálne pracovisko Prešov:
Reimanova 9, 080 01 Prešov
tel./fax.: +421/51/75 60 361
e-mail: presov@sacr.sk

Slovenská agentura pro cestovní ruch:
Jilská 16, 110 00 Praha 1
tel./fax: +420/224 946 082
e-mail: sacrpraha@seznam.cz

Inzercia bola vydaná za spoluúčasti Európskej únie.