Minulý rok bol pre slovenský cestovný ruch (CR) celkovo priaznivý, i keď ani SR sa nevyhla rôznym problémom, najmä povodniam v stredoeurópskom regióne, ktoré síce priamo tento raz až tak veľmi Slovensko nezasiahli, ale nepriamo predsa len ovplyvnili návštevnosť z krajín, kde sa prejavili oveľa ničivejším spôsobom. Takmer všetky ukazovatele vykazujú nárast. Devízové príjmy z aktívneho zahraničného CR, po období poklesu koncom 90. rokov, pokračujú už druhý rok v trende rastu. Medziročný nárast dosiahol 6,3 % v Sk, o 13,4 % v USD/7, 8 % v EUR. Rýchlejším tempom rástli výdavky na pasívny CR a to o 44,6 % v Sk, 54,2 % v USD, 46,6 % v EUR, čo ovplyvnilo pokles salda zahraničného CR o 20 % až 25 %. Ročné saldo CR bolo, tak ako posledné roky, na rozdiel od zahraničného obchodu, aktívne stále. Podiel CR na HDP zostal na úrovni r. 2001 3,1 %. Na exporte tovarov sa CR podieľal 5 %, na exporte tovarov a služieb 4,2 %.

Ukazovatele hraničnej štatistiky zaznamenali pokles. Ide však o kvantitatívne ukazovatele. Príjazdy poklesli celkovo o 4,7 % (nárast vykázali priechody s Rakúskom, Ukrajinou a cez letiská – nové letecké spoločnosti a destinácie), vycestovania o 3,5 % (nárast u priechodov s Ukrajinou, Rakúskom a letiská). Z letísk boli najviac využívané letiská v Bratislave, Košiciach a Poprade (viď graf).

Podstatnejšie sú však údaje z ubytovacej štatistiky, kvalitatívne, pokračujúce v trende rastu v objeme 5 až 15 %. Dôležitý je najmä pokračujúci nárast počtu prenocovaní zahraničných turistov o 15,2 %, čo sa premietlo do nárastu tržieb za ubytovanie o 11,7 %. Tržby za ubytovanie týchto hostí tvoria 60 % celkových tržieb. Priemerný počet prenocovaní zostal na rovnakej úrovni ako v r. 2001, 3,6 noci. Najčastejšími hosťami boli Česi (výhodný kurz), Poliaci (nové priame letecké spojenie), Nemci, Maďari, Rakúšania, Taliani, Angličania, Američania, Holanďania, Francúzi a Rusi (nad 20 tis.). Z prvých troch krajín to bolo takmer 2/3 všetkých návštevníkov, z prvých piatich, z prvých desiatich 84 %. U prenocovaní je to ešte vyššie %. Najčastejším cieľom boli už klasicky V. Tatry, Bratislava, Podunajsko a Orava (18 % – 13,5 %), nasledovalo Považie, N. Tatry, Trnava a okolie (nad 5 %).

Rovnako aj domáci turisti zaznamenali medziročne nárast o 5,5 %, u prenocovaní to bolo len o 4,6 %, čo malo vplyv na mierny pokles priemerného počtu prenocovaní z 3,6 na 3,5 noci. V lete 2002 bolo, podľa prieskumu ŠÚ SR, na dlhodobom dovolenkovom pobyte 50,1 % obyvateľov SR. Najčastejším dôvodom neúčasti, ktorý respondenti uviedli, boli ekonomické problémy, preto trávili dovolenku často na Slovensku. Ich pozornosti sa tešili najmä okresy (viď graf) Poprad 11,8%, N. Zámky 6,5%, Michalovce 5,3%, B. Bystrica, L. Mikuláš, Zvolen, Brezno, Bratislava, Levice a Piešťany. Svoj voľný čas teda venovali hlavne horám, pamiatkam a vode – termálnym kúpaliskám/nádržiam či kúpeľom. Cestovali najmä v júli, auguste a septembri, 70 % súkromným autom, autobusom 16 %, vlakom 11,2 %. Cesty si organizovali najmä individuálne, cez CK len 7,2 % respondentov. V priemere zaplatili za dovolenku na Slovensku 4 tis. Sk, za zahraničnú 13 tis. Sk.

Do zahraničia cestovali najčastejšie k moru do Chorvátska 34,1 %, Talianska 12,4 %, Grécka 11,3 %, ďalej do ČR 9,2 %, MR 6,2 %, Španielska 4,6 % a Francúzska 4,1 %. Až 60,3 % využilo služby CK. Najčastejším dopravným prostriedkom bol autobus 42 % a vlastné auto 36 %, nasledovalo lietadlo 16 %, vlak 5 %. V júli bolo realizovaných 45 % dovoleniek, v auguste 41 % a v septembri 13 %.

Necelý milión návštevníkov si vlani prezrelo 14 sprístupnených slovenských jaskýň, o 3,8 % viac ako v r. 2001 a o 15,2 % viac ako v r. 2000. Najvyhľadávanejšou bola Demänovská jaskyňa slobody (174,1 tis. návštevníkov) 24 %, Belianska 18,1 %, Dobšinská ľadová 14,4 % a Demänovská ľadová jaskyňa 14,1 %. Najväčší nápor zažili jaskyne v auguste, okrem jaskýň v blízkosti veľkých miest – Driny a Jasovskej, ktoré zobrali študenti útokom v júni, počas školských výletov. Jaskynný komplex v Slovenskom krase a Dobšinská ľadová jaskyňa sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Domáci aj zahraniční návštevníci si mohli vybrať z 2 398 ubytovacích zariadení (+5,4 %), z 456,5 tis. izieb a 118,2 tis. lôžok. Na 1 zariadenie pripadá v priemere 19 izieb a 49 lôžok. Priemerná vyťaženosť lôžok bola 32 % – najväčšia bola u hotelov/ motelov 3* 49,4 % a 4*-5* 40,2 %. Z pohľadu jednotlivých regiónov najväčší podiel všetkých návštevníkov má na kraj Prešovský 21,6 %, Bratislavský 19 %, Žilinský 17,3 % a Banskobystrický 12,4 %, u zahraničných návštevníkov je to obdobné, len v pozmenenom poradí – kraj Bratislavský, Prešovský, Žilinský, Trnavský. Až 24,8% podiel prenocovaní má kraj Prešovský, 17,6% Žilinský, 15,3% Banskobystrický, 11% Trnavský – menší počet návštevníkov zotrváva dlhšiu dobu (kúpele) a Bratislavský – presne naopak, veľký počet hostí, ktorí trávia v hlavnom meste krátky čas. Najmenší podiel má Nitriansky kraj, napriek početným výstavám a veľtrhom v Nitre.

Cestovné kancelárie (CK) vykázali nárast počtu klientov i pobytových dní v aktívnom (2,1 %/110 776 osôb a 6,7 %/433 887 dní) a najmä v pasívnom (17,1 %/ 437 045 osôb a 17,5 %/3 755 814 dní) ZCR. Výhodný kurz koruny prilákal až 23 255 cudzincov (r. 2001 len 1 100), ktorí využili služieb slovenských CK.

V oblasti CR podnikalo 17 076 podnikateľov, z čoho je až 86,8 % fyzických osôb, zvyšných 13,2 % sú právnické osoby. Takmer všetci, 95 %, patria do skupiny s

Zdroj: MV SR, NBS, SSJ, ŠÚ SR, Ing. Marta Machurková
MH SR, odbor cestovného ruchu