Banská Štiavnica: genius loci sa tu dá krájať

Štiavnica je mesto malebne zasadené do strmých kopcov v kotle bývalej sopky a je lokalitou UNESCO. Hádam najviac však priťahuje svojou zvláštnou energiou. Čas akoby tu plynul pomalšie a jeho prežívanie je intenzívnejšie. Nespozná to každý a hneď, ale často sa stáva, že niekto príde na pár dní a ostane týždne, niektorí aj roky. Je tu niečo, čo priťahuje ľudí mimo stredného prúdu a umelcov. Ťažko povedať, čo to spôsobuje, nevie to ani stále sa zväčšujúca komunita prisťahovalcov.

Štiavnica je zvláštne miesto: magické a neprístupné. Kedysi sa mu hovorilo Strieborné mesto. Jej osud predznamenal výbuch sopky, ktorý vytiahol z hlbín zeme na povrch drahé kovy a minerály. V minulosti bola jedným z najdôležitejších miest Európy, a teda aj sveta. Zo zlata a striebra tu vyťažených žili po celé stáročia najvýznamnejšie panovnícke rody a postavili svoje paláce v Budapešti a Viedni. Tony zlata a striebra. Mesto a okolité vrchy sú prešpikované podzemnými chodbami ako ementál, skoro v každom dome v centre je vchod do podzemia, popod hlavnú ulicu vedie štôlňa prístupná verejnosti. Nikto už dnes nespočíta, koľko kilometrov chodieb tu je, ale rátajú sa na tisíce. Štiavnica bola dlho jedným z centier európskej vzdelanosti, vznikla tu prvá univerzita technického charakteru na svete a mnoho unikátnych technických vynálezov, prvýkrát na svete tu bol použitý pušný prach na odstrel horniny. Človek tu vytvoril gigantické a ojedinelé dielo: dômyselnú vodno-energetickú sústavu šesťdesiatich jazier (navzájom prepojených štôlňami), ktorých voda slúžila na odčerpanie banskej vody a pohon zariadení na úpravu rudy. Patrila bezpochyby medzi najvýznamnejšie európske stavby tej doby.

Stredoveké historické centrum Banskej Štiavnice, budované európskymi architektmi zvučných mien, je zachované v pôvodnej podobe, bez nových stavieb a zásahov. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo mesto zrekonštruované, ale vďaka ťažkej dostupnosti mesta vsadeného do strmých vrchov tu neboli realizované žiadne väčšie investície. Keby nebolo dopravných značiek, vyzeralo by to tu ako v stredoveku.

O Banskej Štiavnici sa vie, že to v nej žije. V centre sú krčmičky, aké nikde inde nenájdete, na terasách v lete hrajú domáce aj zahraničné kapely, ľudia posedávajú na schodoch a užívajú si túto zvláštnu atmosféru. Jazykov je v meste počuť pomaly ako v Babylone. Leto je priam nabité rôznymi koncertmi a podujatiami – od jazzu cez klasickú hudbu, folklór až po pop; od stredovekého Štiavnického živého šachu a multižánrového tvorivého festivalu Kreater cez remeselné trhy až po najtradičnejšie Salamandrové dni, od filmov na seminári 4 živly po francúzsku poéziu na festivale Capalest. V Štiavnici ste toto leto mohli uvidieť Milana Lasicu a Hot Serenaders, Richarda Müllera, Andreja Šebana, Buty, Lúčnicu, Vladimíra Mišíka a mnohých iných.

Príroda v okolí je rovnako atraktívna a navštevovaná ako mesto samotné. Masívne zásahy banskej činnosti do tváre krajiny dnes harmonicky splynuli s prírodou. Prechádzky okolo vrcholov Paradajsu a  Tanádu poskytujú prekrásne výhľady a podivne zvlnenú krajinu. Z kedysi šesťdesiatich jazier (tajchov) dnes ostalo 24 a využívajú sa na rekreáciu. Z pôvodných banských jarkov sú dnes turistické a cyklochodníky. V Štiavnici myslia aj na zlé počasie a návštevníkov s deťmi. Deti s rodičmi aj bez nich sa v  Dielničke môžu naučiť, ako sa kedysi piekol chlebík, robili bábky z kukuričného šúpolia či handričiek, plietli košíky a korbáče. Od leta má mesto novú atrakciu. Terra Permonia – Zem permoníkov je krajinou zábavy a poznania. Malí aj veľkí tu môžu stráviť čas v rozvíjaní technických zručností v dobre vybavenej Vynálezovni, chytiť svoj tieň vo Fosforovni, spoznať poklady UNESCO a kochať sa vláčikmi v Mašinkárni. Deti poteší aj pohyblivý drevený štiavnický Betlehem s viac ako 800 figúrkami a zrkadlové bludisko. Príďte sa pozrieť, neobanujete.

Text: -ik-; Foto: archiv

www.banskastiavnica.sk