Hotelierstvo a pohostinstvo v SR

Cieľom príspevku je analýza vybraných ukazovateľov postavenia hotelierstvaa pohostinstva v slovenskej ekonomike v rokoch 1994 – 2000. Dôraz kladiemena analýzu prínosu hotelierstva a pohostinstva ako významnej súčasti odvetviacestovného ruchu k rozvoju národného hospodárstva.

Charakteristika hotelierstva a pohostinstva v SR
Stratégia hotelierstva a pohostinstva vychádza z globálnych trendovcestovného ruchu vo svete, nadväzuje na stratégiu rozvoja cestovného ruchuna Slovensku a vnútorné podmienky jeho rozvoja. Ako už napovedá názov odvetvia,je v ňom zahrnutá činnosť ubytovacích a pohostinských zariadení cestovnéhoruchu. Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, na základektorej sme vypracovali analýzu odvetvia z makroekonomického hľadiska, medziubytovacie zariadenia cestovného ruchu patria zariadenia, ktoré poskytujúprechodné ubytovanie návštevníkom. Patria sem hotely, botely, motely, penzióny,turistické ubytovne, chatové osady, kempingy, ostatné hromadné zariadeniaa ubytovanie na súkromí. Sieť odbytových stredísk pohostinstva predstavujesúhrn pohostinských prevádzkární, ktoré zabezpečujú stravovanie, spoločenskúa zábavnú činnosť alebo funkciu doplnkového stravovania. Podľa doby využívaniadelíme odbytové strediská na celoročné a sezónne, pričom sezónna jednotkaje v prevádzke maximálne 9 mesiacov v kalendárnom roku. Štatistický úradsleduje údaje v odvetví hotely a reštaurácie za právnické osoby zapísanév obchodnom registri s počtom 20 a viac zamestnancov.
Ku koncu sledovaného obdobia počet ubytovacích a pohostinských zariadení,kvalita a rozsah poskytovaných služieb na Slovensku v priemere stagnuje.Delenie veľkých celkov a sietí hotelových a reštauračných podnikov a rozvojmalých podnikov nezodpovedá súčasným globalizačným trendom. Na Slovenskuje súčasťou nadnárodných hotelových spoločností len 6 hotelov a 2 hotelymanažujú medzinárodné spoločnosti. Atomizácia veľkých celkov a vytváraniemalých podnikov cestovného ruchu ovplyvnila aj dopyt po kvalifikovanýchpracovných silách. Ich cena vzrástla a so stúpajúcim množstvom prevádzoksa prehľbil aj ich nedostatok. V hotelierstve a pohostinstve je ešte stálenedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Vyplýva to najmä zo skutočnosti,že mnohé najmä malé ubytovacie a pohostinské zariadenia vlastnia a riadiaľudia bez náležitej odbornosti a skúseností, čo sa prejavuje aj v kvaliteslužieb. Rast nákladov na prácu, obmedzená ponuka na trhu práce, nízkeohodnotenie práce v porovnaní s inými odvetviami, únik odborníkov do zahraničiaa zvýšené nároky na zamestnancov spôsobujú problémy získať kvalifikovanýchľudí na zodpovednú prácu v odvetví.
V slovenskom hotelierstve prevažuje ponuka nad dopytom. Priemerné 28%využitie ubytovacích kapacít v roku 2000 svedčí o tom, že nie je veľmipotrebné budovať nové zariadenia, ako skôr klásť väčší dôraz na zvýšeniekvality poskytovaných služieb už existujúcej siete a lepší marketing. Jetiež potrebné si uvedomiť, že síce zahraničný návštevník je pre mnohé ubytovaciea pohostinské zariadenia lukratívnejší, ale bez udržania domácej klientelya zvýšenia domáceho dopytu si slovenské hotelierstvo a pohostinstvo lenťažko zabezpečí stabilný ekonomický rozvoj.
Napriek uvedeným skutočnostiam v poslednom období došlo k miernemurozvoju slovenského hotelierstva, ak pod ním chápeme rast priemernej cenyprenocovania, priemernej mzdy v odvetví, resp. tržieb. Zlepšuje sa vybavenosťhotelov, kompletizuje sa produkt, špecializuje marketing, hotely a reštauráciesa renovujú a vybavujú modernými technológiami zameranými na úsporu energiía zrýchlenie a zefektívnenie pracovných procesov.
Záujmy odvetvia zastupuje profesijná organizácia – Zväz hotelov a reštauráciíSR, ktorá má v súčasnosti 83 členov, pričom na Slovensku je približne 366zariadení hotelového typu a niekoľko stoviek reštaurácií a iných stravovacíchzariadení. K zásluhám zväzu patrí aj zmena vyhlášky č. 125/1995 Z.z. navyhlášku č. 419/2001 Z.z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacíchzariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried.
V roku 2000 bolo na Slovensku 1 928 ubytovacích zariadení s 39.440izbami a 102.800 lôžkami. V ubytovacích zariadeniach bolo ubytovaných 2,793.700hostí (z toho 37,7 % cudzincov), ktorí uskutočnili 10, 540.700 prenocovaní.Počet ubytovaných hostí oproti predchádzajúcemu obdobiu klesol o 0,2 %.Najviac preferované sú trojhviezdičkové a dvojhviezdičkové hotely. Tržbyza ubytovanie návštevníkov v hromadných ubytovacích zariadeniach dosiahli4,620.913 tisíc Sk. Priemerná cena za ubytovanie bola 438 Sk. Priemernýpočet zamestnancov v hoteloch a reštauráciách v roku 2000 predstavoval38.033 osôb (oproti roku 1999 zvýšenie o 0,2 %), ich priemerná mzda bola8.800 Sk. Na Slovensku bolo v roku 2000 prevádzkovaných 11.383 reštauráciía 1.843 hostincov a barov.

Záver
Odvetvie hotelov a reštaurácií je pododvetvím cestovného ruchu. V rámciekonomickej štruktúry SR odvetvie nezastáva výraznejšie postavenie (čoje spôsobené najmä chýbajúcou podporou a neuvedomením si významu možnéhoprínosu odvetvia zo strany štátu), naďalej je však potrebné jeho významzdôrazňovať a zasadiť sa o jeho rozvoj. Z makroekonomického hľadiska bymal byť hlavným dôvodom pre rozvoj odvetvia hotelov a reštaurácií najmäfakt, že pôsobí priamo na tri zo štyroch makroekonomických cieľov, t.j.na tvorbu hrubého domáceho produktu, rast zamestnanosti a príjmy platobnejbilancie.
Odvetvie hotelov a reštaurácií je charakteristické heterogénnou štruktúrou.Zahŕňa dva typy podnikov, ktoré sa líšia aj potrebami v nich uspokojovanými.Na jednej strane sem patria hotely, motely, kempy a iné zariadenia krátkodobéhoubytovania, ktoré uspokojujú iné ako základné potreby obyvateľstva a sútypickými zariadeniami cestovného ruchu. Na druhej strane odvetvie zahŕňaaj pohostinské zariadenia, ako napr. reštaurácie, hostince, bary, jedálne.Spomenuté zariadenia majú polyfunkčný charakter, slúžia nielen účastníkomcestovného ruchu ale aj ostatným obyvateľom, ktorí v nich uspokojujú svojezákladné bežné potreby.
S uvedenou situáciou súvisia aj problémy vykazovania. Pri analýze štatistickýchúdajov nie je možné zistiť, aký podiel služieb bol spotrebovaný účastníkmicestovného ruchu. Ďalšou chybou vykazovania je, že štatistiky sledujú údajev odvetví hotely a reštaurácie za právnické osoby zapísané v obchodnomregistri s počtom 20 a viac zamestnancov. Pritom až 88 % všetkých podnikateľskýchsubjektov v odvetví podniká na základe živnostenského oprávnenia a 85 –
90 % všetkých podnikov cestovného ruchu zamestnáva menej ako 20 zamestnancov.Z uvedeného vyplýva, že v štatistickom vykazovaní nie je zohľadnená veľkáčasť podnikateľských subjektov, a preto sú výsledky ako aj podiel odvetviana výsledkoch hospodárenia SR skreslené. Pri analýze prínosu odvetvia hotelova reštaurácií k rozvoju národného hospodárstva Slovenska sme vychádzaliz dostupných štatistík, a tomu zodpovedajú aj výsledné makroekonomickéukazovatele za odvetvie.
V súčasnosti pri klesajúcich reálnych disponibilných dôchodkoch domácnostía charakteru potrieb uspokojovaných v odvetví hotelov a reštaurácií jeprirodzené, že dopyt po službách odvetvia klesá. Situácia je o to nepriaznivejšia,že klesá aj počet zahraničných hostí. Pokles domáceho dopytu je z častipodmienený aj rýchlejším a v skutočnosti častokrát nezodpovedajúcim (napriekrastu cien vstupov) rastom cien najmä ubytovacích služieb. Taký vývoj dopytuje príčinou klesajúcej produkcie (nízke využitie kapacít) a tvorby pridanejhodnoty v odvetví, ktorá má nízky podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu.V roku 2000 však nastal pozitívny trend reštrukturalizácie národného hospodárstvav prospech rozvoja a rastu významu terciárneho sektora, ktorý sa prejavilvýrazným rastom pridanej hodnoty v obchode, hoteloch a reštauráciách. Nedostatočnýdomáci dopyt by mohol byť vykompenzovaný rastom zahraničného dopytu, ktorýpre odvetvie hotelov a reštaurácií reprezentujú účastníci aktívneho zahraničnéhocestovného ruchu. Aktívny zahraničný cestovný ruch má charakter neviditeľnéhoexportu, príjmy z ubytovacích a stravovacích služieb zvyšujú aktívne saldocestovného ruchu a sú na aktívnej strane bilancie. Vývoj zahraničného cestovnéhoruchu sa odzrkadlil vo vývoji salda cestovného ruchu, v jeho vplyve nasaldo zahraničného obchodu a v podiele na tvorbe HDP. V 2000 bol podielsalda cestovného ruchu na salde služieb 31,0 %. V záujme zvyšovania príjmovz ubytovacích a stravovacích služieb od zahraničných zákazníkov je v prvomrade nutné zamerať sa na zvyšovanie kvality poskytovaných služieb, spoluprácuv odvetví a marketingové aktivity.
V uvedenom kontexte je v záujme celého hospodárstva zvýšiť prínos odvetviahotelov a reštaurácií a využiť jeho hospodárske a sociálne účinky. Ideo jeho príjmovú funkciu a jej multiplikačný efekt, ktorý sa prejavuje vraste spotreby účastníkov cestovného ruchu a raste príjmov nielen v odvetvíhotelov a reštaurácií, ale aj iných odvetviach (uspokojenie komplementárnychpotrieb). Ďalej je to výrobná funkcia a tvorba hodnôt cez pridanú hodnotua vplyv na tvorbu a rast hodnôt v národnom hospodárstve (najmä v súčasnostirastie podiel sektora služieb na tvorbe pridanej hodnoty a hrubom domácomprodukte). V súčasnosti je nezanedbateľná funkcia zamestnanosti, keďžeodvetvie hotelov a reštaurácií má aj pri súčasnej vysokej nezamestnanostischopnosť vytvárať nové pracovné miesta s 2,5 až 3-krát nižšou kapitálovounáročnosťou. S funkciou zamestnanosti súvisí aj funkcia regionálneho rozvoja,ktorej cieľom je znížiť regionálne rozdiely a disproporcie. Tu je dôležitounajmä skutočnosť, že cestovný ruch a v rámci neho aj odvetvie hotelov areštaurácií sa rozvíja aj v oblastiach s málo rozvinutým priemyslom a intenzívnympoľnohospodárstvom. Cestovný ruch môže tak v oblastiach s vhodnou primárnouponukou podporiť hospodársky rozvoj. V neposlednom rade je dôležitý faktorplatobnej bilancie, pretože príjmy z ubytovacích a reštauračných služiebsa podieľajú na tvorbe aktívneho salda cestovného ruchu, pozitívne ovplyvňujúcelkovú platobnú bilanciu a prispievajú k tvorbe devízových rezerv.
Na záver konštatujeme, že prepojenie makroekonomických ukazovateľova odvetvia hotelov a reštaurácií je zrejmé, takisto ako aj prínos odvetviapre hospodárstvo a spoločnosť. SR by preto mala odstraňovať obmedzeniabrániace rozvoju odvetvia, aby odvetvie hotelov a reštaurácií mohlo naďalejrásť a uspokojovať čoraz viac želaní a potrieb účastníkov cestovného ruchuna čo najvyššej kvalitatívnej úrovni.

Ing. Šimon Raši, PhD.
(vedúci oddelenia Manažmentu CR, EF UMB v Banskej Bystrici)

www.econ.umb.sk