Kúpeľná starostlivosť na Slovensku

Na Slovensku je tradične kúpeľná starostlivosť súčasťou zdravotníckeho systému popri nemocničnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Od 90. rokov minulého storočia dochádzalo k opakovaným legislatívnym zmenám týkajúcim sa kúpeľov, čo znamenalo nemožnosť perspektívneho plánovania v tomto sektore a zneisťovanie investičných zámerov.

Zmeny sa dotýkali predovšetkým financovania kúpeľnej starostlivosti a indikačného zoznamu:

• Sociálna poisťovňa na konci 90. rokov prestala financovať kúpeľnú starostlivosť (kúpeľné pobyty chronicky chorých pacientov).
• Zdravotné poisťovne začali financovať kúpeľnú starostlivosť (t. č. asi 1 % z výberu poistného, v ČR je to asi 2, 5 %).
• Regulácia cien za kúpeľnú starostlivosť (MF SR) – nikdy sa nedosiahli maximálne ceny, ktoré umožňovala Vyhláška MF.
• Neskôr regulácia cien zdravotnými poisťovňami, ktoré nezohľadňovali potreby kúpeľných podnikov, ale len potreby poisťovní.
• Spoluúčasť na financovaní KS samotnými pacientmi (rozdelenie na A, B, C, neskôr od r. 2008 na indikácie A – plne hradené – a B – so spoluúčasťou pacienta). Spoluúčasť pacienta na financovaní bola kamuflovaná fixným stanovením ceny nariadením vlády SR za ubytovanie a stravovanie v tzv. štandardnom ubytovaní (ktoré dnes vôbec neexistuje v kúpeľných zariadeniach) na úroveň, ktorá znamenala, že skutočné náklady znášajú kúpeľné podniky. V porovnaní s ČR, kde až do roku 2012 existovala tzv. komplexná a príspevková starostlivosť, bolo v SR do skupiny A zaradených asi 30 % diagnóz a v ČR až 80 %.
• Pozitívnou zmenou bol nový zákon č. 538/2006 (tzv. kúpeľný zákon a jeho vykonávacie vyhlášky). Tieto zmeny zlepšili kvalitu poskytovanej kúpeľnej starostlivosti tým, že vyžadujú od poskytovateľov kúpeľnej starostlivosti minimálne personálne a materiálno-technické zabezpečenie, ktoré je nevyhnutné pre získanie licencie. V praxi to znamenalo zánik poskytovania tzv. kúpeľnej starostlivosti vo viacerých hoteloch nachádzajúcich sa v kúpeľných mestách, pretože nedokázali zabezpečiť tieto podmienky.
• Vznik Štátnej kúpeľnej komisie (ktorá je samozrejmá v krajinách EÚ s rozvinutým kúpeľníctvom) – znamená zvýšenie transparentnosti a rovnaké podmienky pri udeľovaní licencií na vykonávanie KS, uznávaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok na liečenie, určenie indikačného spektra pre jednotlivé kúpele.
• Slovenské kúpele poskytujú primárnu – následnú zdravotnú starostlivosť (rehabilitáciu) po akútnych závažných ochoreniach (napr. akútny infarkt myokardu, mozgovocievna príhoda), po operačných zákrokoch, úrazoch, prakticky prekladom z nemocničného lôžka alebo v krátkom časovom období po hospitalizácii. Tento typ následnej rehabilitačnej starostlivosti je plne hradený zdravotnými poisťovňami.
• Ďalším produktom je sekundárna a terciálna prevencia pri chronických chorobách, ktorej cieľom je spomaliť priebeh ochorenia, oddialiť komplikácie choroby a zabezpečiť návrat pacienta do pracovného procesu alebo zabezpečiť sebestačnosť pacienta a oddialiť závislosť od druhej osoby. Tento segment okrem ovplyvnenia funkcie zmierňuje bolesť – symptóm, ktorý veľmi často sprevádza chronické choroby. Tak ako to preukázali rozsiahle štúdie nemeckých zdravotných poisťovní, znamená to okrem prospešnosti pre pacienta aj šetrenie verejných prostriedkov najmä znížením výdavkov na farmakoterapiu a obmedzením počtu hospitalizácií pre základné ochorenie. Niektoré z týchto štúdií potvrdili, že 1 euro vynaložené na kúpeľnú starostlivosť sa vráti 8 – 10×.
• Tento produkt je čiastočne hradený zdravotnými poisťovňami, náklady na ubytovanie a stravovanie si prakticky hradí poistenec. Cena za štandardné služby (stanovená nariadením vlády SR) sa neuplatňuje, pretože služby v kvalite (takej nízkej), ako ich špecifikuje nariadenie, slovenské kúpele nemajú (museli by zhoršiť kvalitu ubytovania). Prístup zdravotných poisťovní pri odsúhlasovaní návrhov na KS a neochota a často neznalosť lekárov prvého kontaktu, ako vypisovať návrhy na KS, znamenajú v súčasnosti, že napriek pomerne širokej možnosti Indikačného zoznamu počet pacientov, ktorí absolvujú KS v kúpeľoch, každoročne klesá.
• Nestálosť legislatívy dotýkajúcej sa kúpeľníctva a financovania produktov ­so silným medicínskym zázemím donútili podnikateľov hľadať v tomto sektore nové produkty, ktorých financovanie nie je viazané len na verejné financie. V posledných predkrízových rokoch to odzrkadľovalo aj zlepšenie finančnej situácie obyvateľstva a vplyv životného štýlu západných krajín na domácich klientov.

Krátkodobé pobyty s označením wellness, relax alebo manager obsahujú aktivity so zameraním na zlepšenie psychickej a fyzickej kondície, nie sú špecifické pre konkrétne choroby. Ich financovanie nie je regulované a v cene sa odrážajú skutočné náklady. Cieľovou skupinou sú predovšetkým ľudia zamestnaní, vyznávajúci aktívny životný štýl s príjmami nad priemernou mzdou v SR. Tento segment vo všeobecnosti najviac utrpel vo všetkých európskych kúpeľoch v čase hospodárskej krízy. Zahraniční klienti skôr zotrvali pri tradičných kúpeľných pobytoch s cieľom zvýšenej kvality života zlepšením zdravotného stavu v produktívnom veku a dobrom zdraví vo vyššom veku.

Kúpeľné podniky museli pripraviť a ponúknuť nové produkty s rôznym zameraním, napr. na prevenciu rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, diabetu, programy zamerané na zvládanie stresu, ale aj čisto komerčné produkty, aby oslovili čo najširší okruh obyvateľstva.

Prvé roky po zmene indikačného zoznamu poisťovní boli veľmi zložité a pre mnohé menšie kúpeľné spoločnosti priam likvidačné. Potvrdilo sa nepísané pravidlo, že čas všetko ukáže, a tak sa aj stalo.

Slováci si zvykli, že musia v podstate za všetko platiť, a tak aj po príchode – začiatku hospodárskej krízy (2008) alebo aj po zavedení eura už kúpeľné spoločnosti nezaznamenali citeľný pokles klientov.

V neposlednom rade sme sa však museli naučiť vhodne a účelne propagovať na­še spoločnosti na domácom a zahraničnom trhu.

Propagácia slovenského kúpeľníctva

• spolupráca so SACR
• spolupráca s príslušným ministerstvom v oblasti turizmu
• spolupráca s inými subjektmi v oblasti turizmu (SACKA, ZHaR a i.)
• regionálna spolupráca a pod.
• účelový a cielene zameraný marketing