Bratislavský región je najmenším samosprávnym krajom na Slovensku, zároveň však najľudnatejším a najrozvinutejším regiónom Slovenska. Výhodná poloha regiónu ležiaceho v západnej časti územia Slovenskej republiky, hraničiaceho na juhu s Maďarskom a na západe s Rakúskom, a blízkosť troch hlavných miest susedných štátov sú kvalitným predpokladom jeho rozvoja. Severozápadnú časť regiónu lemuje pohorie Malých Karpát predstavujúce významný vinohradnícky región Slovenska s množstvom tradičných podujatí zameraných na vínnu i gastronomickú turistiku.

Vinohradnícka a vinárska tradícia je mnoho storočí dominantným symbolom Malých Karpát. Juhovýchodné svahy vyše 100 km dlhého pohoria poskytujú vďaka vhodným klimatickým a pôdnym pomerom vynikajúce podmienky na pestovanie viniča. Obce a mestá ležiace východne od hrebeňa Malých Karpát tak vytvárajú najväčší vinohradnícky región na Slovensku, ktorý zaberá plochu 5 359,2 ha. Výborná kvalita vín z malokarpatských vinohradov, rozprestierajúcich sa od predmestia Bratislavy po Smolenice, zodpovedá ich dlhoročnej tradícii. Od Svätého Jura po Častú sú to predovšetkým biele vína, najmä rizlingy, kým južný a severný okraj Malých Karpát je, naopak, známy produkciou červených vín (Frankovka z Rače a Portugal modrý z Orešian).

Malé Karpaty sú rozmanitým a bohatým darom prírody. Sú ideálnym miestom na víkendovú turistiku, cykloturistiku či iné športové aktivity. Najmalebnejšou časťou je ich centrálna časť, v ktorej leží aj ich najvyšší vrch. Milovníci prírody by nemali obísť ani unikátnu prírodnú rezerváciu Šúr ležiacu juhovýchodne od Svätého Jura, s výskytom vzácnej flóry a fauny.

Príťažlivosť malokarpatského regiónu spočíva najmä v rozmanitosti chutí, farieb a vôní. Archeologické nálezy vinohradníckych nožov a hlinených nádob zo 6 stor. pred n. l. sú dôkazom, že víno sa tu dorába už takmer tritisíc rokov. Malokarpatské víno je prednostne svetlé, biele. Skúsení vinári odporúčajú: „Vo Svätom Juri ochutnať skvelý Müller Thurgau, v Pezinku čarovný rizling vlašský, v Limbachu povestné silvánske zelené a v historickej Modre šťavnaté veltlínske zelené, za škoricovou červenou frankovkou zájsť bratislavskou električkou do Rače a animálne portugalské modré ochutnať na severe Malých Karpát, v Dolných i Horných Orešanoch." Na svahoch Malých Karpát sa darí viac ako dvom desiatkam bielych a takmer dvadsiatke modrých odrôd, v skladbe dominuje veltlínske zelené, rizling rýnsky a rizling vlašský, z červených odrôd frankovka modrá a svätovavrinecké. Najstaršou odrodou je silvánske zelené. Kvalitu malokarpatského vína ocenia turisti najlepšie v spojení s domácimi kulinárskymi špecialitami, či už sú to zabíjačkové špeciality, vychýrená husacina zo Slovenského Grobu alebo pečené jablká z Modry. Ale predstavme si niektoré zaujímavé turistické inšpirácie malokarpatskej oblastí, ktoré je hodno poznať a navštíviť pekne v poradí.

Milovníci prírody, ľudovej kultúry a kvalitného vína sa môžu z Bratislavy vybrať východným úpätím Malých Karpát po trase známej ako Malokarpatská vínna cesta. Vedie pozdĺž slnečných svahov Malých Karpát a lemujú ju úrodné vinohrady a vínne pivnice. Malokarpatská vínna cesta ponúka turistom príjemné posedenie v typických malokarpatských vinárňach a viechach rozsiatych v jednotlivých mestách a vidieckych obciach. Malokarpatská vínna cesta je najmladšia z vínnych ciest Európy a prvá na Slovensku. Prechádza cez päť bývalých slobodných kráľovských miest – Bratislavu, Svätý Jur, Pezinok, Modru a Trnavu.

Bratislavu ako mesto späté s vinohradníctvom a vinárstvom predstavuje muzeálna expozícia v Apponyiho paláci. Aj mestské časti Bratislavy Rača a Vajnory, ktoré boli kedysi samostatnými obcami, si dodnes zachovali bohaté vinohradnícke a folklórne tradície. Raču preslávila najmä Račianska frankovka, ktorú v roku 1767 uznala Mária Terézia cisárskym dekrétom za víno vhodné na cisársky stôl.

Ak z Bratislavy-Rače pokračujeme pozdĺž Malých Karpát severovýchodným smerom, zakrátko zavítame do Svätého Jura. V starobylom mestečku s kompaktne zachovaným historickým jadrom dopĺňajú ponuku podujatí s vinohradníckou a vinárskou tematikou ako Dni otvorených pivníc či Hubertove slávnosti aj sakrálne pamiatky. Dominantou centra mesta je barokový kostol sv. Trojice s piaristickým kláštorom, v ktorom sa dodnes varí nepasterizované svetlé a tmavé pivo Kláštorný ležiak.

Druhým najväčším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti s viac ako 20-tisíc obyvateľmi je po Bratislave mesto Pezinok. Mesto s kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, ale aj s rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami. V metropole slovenského vinárstva sa v historických pivniciach Pezinského zámku nachádza Národný salón vín Slovenskej republiky s kolekciou najlepších vín z celého Slovenska. Stálu expozíciu Dejiny vinohradníctva a vinárstva pod Malými Karpatmi môžu turisti spoznávať v historických priestoroch Malokarpatského múzea sídliaceho v meštianskom renesančnom vinohradníckom dome z roku 1739. Veľkolepou oslavou vína je každoročné septembrové vinobranie s bohatým kultúrnym programom. Návštevníkov mesta zaujme aj Schaubmarov mlyn, jediný mlyn na Slovensku kompletne zachovaný na mieste svojho vzniku, v priestoroch ktorého sa nachádza Galéria insitného umenia – prvá svojho druhu na Slovensku.

Ak z Pezinka odbočíme juhozápadným smerom do Malých Karpát, po piatich kilometroch sa ocitneme v starej vinohradníckej obci Limbach, v ktorej si môžu turisti vychutnať preslávené suché akostné značkové víno Limbašský Silván.

Kto sa v Pezinku rozhodne pre opačný – juhovýchodný smer, dostane sa do neďalekého Slovenského Grobu. Turisti tu prichádzajú priamo do dedinských domov za vychýrenou špecialitou – pečenou husou, najmä v období hlavnej sezóny, ktorá trvá od októbra do Vianoc.

Jednou z najpríťažlivejších zastávok Malokarpatskej vínnej cesty je Modra. Kvalitné víno tu môžu turisti ochutnať z krčaha z tradičnej modranskej keramiky, ktorá je známa svojím jedinečným tvarom i farebnosťou. Výroba keramiky tu bola od roku 1636, v roku 1883 bola založená keramická dielňa a škola, ktorej hlavným cieľom bola výučba technológie výroby majoliky a pôsobí dodnes pod názvom Slovenská ľudová majolika Modra. Na území mesta sa nachádza množstvo historických a kultúrnych pamiatok, keďže Modra patrila medzi najvýznamnejšie mestá Uhorska nielen s rozvinutým vinohradníctvom, ale i lesným hospodárstvom a cechovou výrobou. Modra sa zapísala do histórie aj vďaka pôsobeniu bratov Štúrovcov. Milovníci jablkových produktov (štiav, muštov, koláčov, netradičných polievok a ďalších dobrôt z jabĺk) by si určite nemali nechať ujsť tradičné modranské Jablkové hodovanie, doplnené zaujímavým kultúrnym programom.

Návštevníci si môžu spestriť pobyt v tomto regióne aj výletom do obce Častá a navštíviť tzv. Fuggerov dom s najväčšou vínnou pivnicou v malokarpatskej oblasti, ako aj obhliadkou jedného z najzachovanejších slovenských hradov Červený Kameň. Aj v rozľahlých podzemných skladoch pôvodne stredovekého hradu, ktorý bol v 13. storočí prebudovaný na renesančnú pevnosť, sa môžu turisti zúčastniť prezentácie vín malokarpatských vinohradníkov. Historicko-turistickým lákadlom tejto oblasti je aj kaštieľ v Budmericiach zasadený do nádherného prostredia anglického parku.

Malokarpatská oblasť ponúka návštevníkom bohatý program vinohradníckych a vinárskych akcií. O turistov sa dobre postarajú domáci vinári aj kuchári. Výber aspoň tých najznámejších uvádzame nižšie.

KALENDÁR TOP JESENNÝCH PODUJATÍ V BRATISLAVSKOM KRAJI

Vinohradnícke, vinárske a gurmánske slávnosti

Malokarpatské Vinobranie 2012 Modra
Vinobranie 2012 Rača

14. – 16. september 2012

Tradičné oberačkové slávnosti v mestskej časti Bratislava-Rača a v Modre pri Bratislave.
Informácie: Združenie Malokarpatská vínna cesta
mvc@mvc.sk , www.mvc.sk

Vinobranie 2012 Pezinok

21. – 23. september 2012

Tradičné oberačkové slávnosti.
Informácie: Mestské kultúrne centrum Pezinok
kulturnecentrumpezinok@stonline.sk 

Dni Zelá Stupava

5. – 7. októbra 2012

Trojdňový festival Slávnosti kapusty, ktorý sa každoročne koná prvý októbrový víkend v areáli Sedliacky dvor „Barónové", vychádza z bohatej tradície pestovania, spracovania stupavskej kapusty a svojím zameraním podporuje udržiavanie a rozvoj miestnych regionálnych tradícií.

Informácie: Mestské kultúrne stredisko Stupava
info@msks-stupava.sk , www.stupava.sk

Jablkové hodovanie v Bratislavskom kraji

13. október 2012

(Malacky, Dunajská Lužná, Jablonové, Modra, Pezinok, Senec, Stupava, Devínska Nová Ves)

Vytvorenie novej tradície oslavy úrody jabĺk v Bratislavskom kraji v jesennom období. V každom z regiónov bude podujatie spojené s tradíciami. Sprievodnými podujatiami bude prezentácia rôznych receptúr jablkových pokrmov zo súčasnej i tradičnej kuchyne Bratislavského kraja a ich ochutnávka, malé hodovanie spojené s kultúrnym programom. Nové regionálne podujatie má ambíciu v krátkom období byť vyhľadávaným produktom cestovného ruchu. Garantom podujatia je Bratislavský samosprávny kraj a koordinátorom Malokarpatské osvetové stredisko, ktoré je v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.

Informácie: Malokarpatské osvetové stredisko
www.moska.sk , moska@moska.sk

Svätomartinské dni a Sviatok mladého vína – Primaciálne námestie Bratislava

9. – 11. november 2012

Sv. Martin je najvýznamnejším patrónom mesta, preto Bratislava ožíva jarmokom, hodovými slávnosťami i svätením mladého vína v centre mesta. Svätomartinské dni už piaty raz oživia tradíciu svätomartinských osláv v hlavnom meste. Obyvatelia Bratislavy ho poznajú aj ako Sviatok mladého vína. Sviatky sú oslavou výsledkov úsilia bratislavských vinárov. Touto slávnosťou chce hlavné mesto posilňovať historické vedomie Bratislavčanov k vlastným tradíciám a spolupatričnosť Bratislavy s Malokarpatským vinárskym regiónom a propagovať prácu podnikateľov v oblasti vinárstva a typickej gastronómie.

Informácie: Bratislavské kultúrne a informačné stredisko
www.bkis.sk , www.bratislava.sk

Deň otvorených pivníc 2012 Malokarpatská vínna cesta

16. – 17. november 2012

Podujatie sa prvýkrát uskutočnilo v roku 2000 a odvtedy sa koná každý rok v novembri. Deň otvorených pivníc je jedným z najobľúbenejších podujatí na Malokarpatskej vínnej ceste. Na trase od Bratislavy po Trnavu bude otvorených viac ako 120 pivníc pre majiteľov vstupeniek, ktorých je obmedzený počet. Záujem ďaleko presahuje možnosti ponúknuť požadovaný počet vstupeniek, preto je potrebné si ich zadovážiť včas.

Informácie: Združenie Malokarpatská vínna cesta
mvc@mvc.sk , www.mvc.sk