Ing. Ivana Magátová: Cestovní ruch je pro mne hobby, něco, co mi dodává energii

V srpnu letošního roku byla do funkce ředitelky Sekce cestovního ruchu na slovenském Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálního rozvoje jmenována Ing. Ivana Magátová. Požádali jsme ji o krátký rozhovor.

Co vás na cestovním ruchu láká? Měla jste možnost si vyzkoušet práci v tomto oboru, vedla jste národní expozici na EXPO, pracovala v diplomatické službě…

Cestovný ruch je niečo, čo asi patrí ku mne. Bola som vychovávaná už v takej rodine. Môj otec bol považovaný za nestora cestovného ruchu na Slovensku. Ja sama som pracovala v cestovnom ruchu od ukončenia vysokej školy. Pre mňa nie je cestovný ruch práca, je to hobby, je to niečo, čo mi dodáva energiu. Teraz, keď som sa vrátila do cestovného ruchu, priatelia mi hovoria, že som to opäť ja, že som sa tu opäť našla, že som ako ryba vo vode.

Po istom čase prišla zmena a začala som pracovať v diplomacii. Bola som na zastupiteľskom úrade v Prahe. Ale myslím, že ani tu som sa veľmi nevzdialila od cestovného ruchu, okrem obchodu a investícií som mala na starosti aj cestovný ruch. Po návrate z Prahy som začala pôsobiť na Svetovej výstave Expo Zaragoza a neskôr na Svetovej výstave EXPO Šanghaj. Tu som uplatnila aj svoje skúsenosti s organizovaním veľtrhov a výstav v agentúre pre cestovný ruch, ktorú som pomáhala založiť a následne aj viedla. Po výstave v Šanghaji som zostala pracovať na zastupiteľskom úrade v Pekingu. Neskôr, keď prišla ponuka ísť robiť na ministerstvo, na sekciu cestovného ruchu, myslím, že to pre mňa bola výzva a možnosť vrátiť sa k svojmu, k cestovnému ruchu.

Změnilo se něco v přístupu k cestovnímu ruchu na Slovensku po dobu vašeho působení v zahraničí?

Samozrejme, čas ide dopredu a po návrate som musela veľa vecí študovať. Veľkým prekvapením bol zákon 91 o podpore cestovného ruchu, ktorý sa nám podaril. Aj keď skúsenosti ukazujú, že tento zákon nie je dokonalý a my ho budeme na budúci rok po veľkej diskusii v odborných kruhoch otvárať, je krokom správnym smerom. Najväčším prínosom je vznik nových oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu v regiónoch Slovenska. Týmto krokom vzniká systém v práci v cestovnom ruchu a nezanedbateľný je i systém dotácií. Podľa mňa je najväčší problém v tom, že OOCR vlastne môže vzniknúť kdekoľvek a mne to pripadá trocha chaotické a neorganizované. Myslím si, že to takto nie je v poriadku, lebo aj finančné prostriedky sa rozdeľujú a následne chýba sila a akčnosť v jednotlivých oblastiach. Treba sa nad týmto zamyslieť. Ďalej treba začať diskutovať a hľadať systém, na základe ktorého sa budú rozdeľovať dotácie. Lebo mne sa vidí, že súčasný systém rozdeľovania podľa počtu prenocovaní nie je úplne objektívny. Ja to vidím tak, že možno tento systém by mal byť nejakou kombiná­ciou, povedzme troch, kritérií.

Jak využijete zkušenosti ze své praxe v dalším profesním životě?

Iste, som ovplyvnená svojím životom tam a na mnohé veci sa pozerám inak. Ak som predtým niečo považovala za katastrofický problém, dnes sa na to pozerám tak, že to nie je katastrofa. Pokiaľ sa problém nedá prehodiť na výhodu, tak treba nájsť riešenie a problém riešiť. Áno, určite ma ovplyvnil pobyt v Číne smerom na život. Tam sme robili sedem dní v týždni od pol desiatej ráno do pol dvanástej v noci a nemali sme žiadnu opornú barličku v tom, že by sme mali možnosť poradiť sa na ministerstve či v inej sekcii. Museli sme si skrátka s každým problémom poradiť sami, nech bol akokoľvek náročný. Koľkokrát sme mali pocit úplného vyčerpania, ale jednoducho sme nemohli zastať, práca musela pokračovať.

Cestovní ruch má mnoho odvětví. Je ve vašem koutku duše nějaký obor, který máte raději?

Viete, ja nemám rada, keď niekto niečo preferuje. Keby som tak rozmýšľala, bola by som neobjektívna.

V súčasnosti, počas krízy, nie je možné z finančných dôvodov okamžite riešiť všetky problémy. Za ten čas, keď som nebola na Slovensku, sa veľmi vzmohli zimné strediská. Je vidieť veľký vzostup týchto našich „výkladných skríň", ako je Jasná, Vysoké Tatry, Veľká Rača a veľa ďalších.

Na druhej strane, kedysi sa začalo veľa pozornosti venovať termálnym kúpeľom a kúpaliskám. Teraz mám pocit, že viac pozornosti sa venuje iba termálnej vode, ktorá je spojená s kúpeľmi. Ale cítim, že termálne kúpaliská úplne stratili podporu. Nevenujeme pozornosti ich prezentácii. Na Slovensku máme okolo 1 500 termálnych prameňov, niektoré kúpaliská s touto vodou sú v rukách súkromných spoločností, ale väčšinu z nich vlastnia obce. Obce nemajú finančné prostriedky na propagáciu týchto zariadení.

Ďalšou oblasťou, ktorá si vyžaduje pozornosť, sú kultúrne pamiatky. Napriek k tomu, že sú k dispozícii eurofondy, obnovovať tieto kultúrne pamiatky je veľmi finančne náročné. Je tu aj mnoho ďalších problémov a obmedzení, ako sú predstavy Pamiatkového ústavu. Naša sekcia teraz veľmi sleduje prípad hradu Šomoška. Obec začala riešiť aktivity na tomto hrade. Celý objekt vyčistili, upravili a začali tam robiť rôzne akcie. Obec by rada tento objekt dostala do svojho majetku, ale nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov.

Mnoho lidí z oboru hodnotilo vaše jmenování jako pozitivní krok. Očekávají od vás velkou podporu a někdy až nereálné výsledky. Jaký je váš cíl, čeho byste ráda dosáhla?

Ja si plne uvedomujem, že ľudia odo mňa očakávajú viac ako od kohokoľvek iného. Len musím povedať, že mnohé veci nezáležia len odo mňa, ja sa tiež pohybujem v určitých medziach a mantineloch realizovateľnosti. Ja budem rada, ak počas svojho tunajšieho pôsobenia urobím niečo, na čo ľudia v odbore budú spomínať. A povedia áno, toto sa nám podarilo, a pohli sme sa vpred.

Na záver mi dovoľte popriať čitateľom, priateľom, podporovateľom Slovenska v Česku i na Slovensku do nového roka najmä veľa zdravia a šťastia. Ale aj prianie, aby si mohli vybrať v regiónoch Slovenska čo najkvalitnejšiu dovolenku podľa svojich predstáv.

Radim Šída